etickými zásadami.
Nezvolili však najlepší postup. Ministerstvo malo požiadať STV o odvysielanie opravy. STV by ju buď odvysielala, alebo by pravdivosť reportáží musela dokazovať na súde.
Podľa Etického kódexu SSN novinár „v záujme objektívnosti by mal dať slovo všetkým zainteresovaným“. Dal teda Korda primeraný priestor na reakciu zainteresovaným?
V prvej reportáži zaznelo stanovisko ministra vnútra z predchádzajúcej tlačovej besedy, ale už nie stanovisko ministerstva k novým zisteniam. V druhej chýbali niektoré vyjadrenia policajného hovorcu, keďže sa zdali reportérovi nedôveryhodné.
Takže prvá ani druhá reportáž neboli objektívne pripravené. Došlo k porušeniu eticko-profesionálnych noriem. Súčasne slúži ku cti redaktora, že sa odvážil spochybniť tvrdenia polície a pokúsil sa brániť záujmy zástupkyne menšiny. Nemožno mu uprieť dobrú, možno však až prehnanú snahu o naplnenie spoločenskej zodpovednosti redaktora STV.
Paradoxne, chýbajúca objektivita nemusí znamenať, že Kordove reportáže sú nepravdivé. To sú dva odlišné a súčasne možné závery.
Autor: ANDREJ ŠKOLKAY analytik médií
