i, ktorých si firmy, obrazne povedané, kradnú zo stavieb. Nedostatok je aj betonárov, železiarov, murárov a ďalších profesií.
Viceprezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Oto Hornáček nevylučuje, že Slovensko môže zažiť v najbližších rokoch to, čo sa udialo nedávno v čase obdobného boomu v Austrálii, keď tam došlo k pribrzdeniu rýchleho rastu hrubého domáceho produktu (HDP) tým, že stavbári nedokázali plniť objednávky.
„Stavebníctvo zažíva na Slovensku až extrémny boom. Rastové čísla v stálych cenách za posledné mesiace presahujú medziročne dvadsať percent, alebo sa blížia k tejto hranici. To znamená, že za nejaké dva roky slovenské stavebníctvo poskočí v raste produkcie o takmer 40 percent oproti úrovni spred dvoch rokov,“ povedal pre SME Hornáček.
Podľa jeho slov silné rastové čísla nie sú podporené dostatočnými kapacitami, najmä v oblasti robotníckych a remeselných profesií.
Dovoz pracovnej sily by sa mal stať silnou témou
Riešením situácie by mohol byť austrálsky model, teda dovoz pracovnej sily zo zahraničia, myslí si viceprezident. Potenciál nezamestnaných totiž nedáva veľké možnosti nasýtenia trhu v stavebníctve. Veľa šancí na riešenie nedáva ani učňovské školstvo. V momentálnej situácii by mohla trvať príprava dostatočného množstva kvalitných pracovníkov v stavebných profesiách sedem až desať rokov. To už môže byť slovenské stavebníctvo niekde na konci konjunkturálnej vlny a zamestnávatelia skôr budú uvažovať o redukcii zamestnancov.
Hornáček tvrdí, že práve dovoz pracovnej sily by sa mal stať silnou témou. Domnieva sa, že ak sa týmto problémom nebudeme rýchlo zaoberať, investičný apetít zahraničných aj slovenských investorov nebude možné v plnej miere obslúžiť.
„Rýchle riešenie problému vidím v otvorení slovenského pracovného trhu tak, aby korektne a v súlade so zákonmi mohli ľudia prichádzať odtiaľ, kde je stavebná kapacita voľná. Nevidím nejaké zásadné možnosti nasýtenia dopytu z oblasti nezamestnaných, ani z iných rezortov. Ten istý problém už začína byť vypuklý aj v automobilovom priemysle a budú nasledovať aj ďalšie rezorty,“ povedal viceprezident zväzu.
Problémom je, či v Európe vôbec ešte existuje voľná pracovná sila. Predstavitelia zväzu sa nedávno vrátili z misie na Ukrajine s prázdnymi rukami. Aj Ukrajina prežíva stavebný boom a keď sa Ukrajinci sťahujú za prácou, idú do Moskvy. „Tam je hyperboom,“ povedal viceprezident.
„Neviem, či Rumunsko a Bulharsko môže byť tým teritóriom, odkiaľ by sa dala pracovná sila doviezť. Existuje významná rečová bariéra. Ak im otvoria trh iné krajiny, budú tam mať síce rovnaký komunikačný problém, ale vyššiu úroveň príjmov,“ povedal Hornáček.
Časť objednávok asi zostane neuspokojená
V prípade, že sa situácia na slovenskom stavebnom trhu nezmení, môže to viesť k rastu cien stavebných prác. To sa napokon už aj deje a mzdy v stavebníctve rastú. Prejaví sa to na vzostupe cien výkonov a stavebné spoločnosti pravdepodobne pristúpia k selekcii projektov. Inými slovami, neuspokoja všetkých investorov.
Slovenské stavebníctvo bolo takmer desať rokov v recesii. Úroveň podielu stavebníctva na HDP bol polovičný ako v okolitých krajinách, ako je napríklad Česko. Pohyboval sa na úrovni piatich percent.
Slovenské stavebníctvo má v rámci krajín združenia Euroconstruct najhoršiu pozíciu. Slovensko je na poslednom mieste z hľadiska objemu stavebnej produkcie a tiež aj v ostatných porovnateľných ukazovateľoch, ako sú napríklad produktivita práce či náklady na jedného pracovníka.
