Do vysokých funkcií v štátnych inštitúciách ho vyniesla nežná revolúcia. Nebol disidentom, no pomery, ktoré tu vládli pred rokom 1989, neschvaľoval. Marián Jusko bol najdlhšie slúžiaci guvernér Národnej banky Slovenska. Dnes šéfuje predstavenstvu Slovnaftu.
V čase jeho nominácie na čelo predstavenstva Slovnaftu sa ozývali hlasy, že rafinéria ho oslovila aj preto, lebo potrebovala uznávanú osobnosť, ktorá pomôže zlepšiť imidž spoločnosti. Ten utrpel v čase politickej privatizácie a neskôr pre rastúce ceny pohonných látok a pokutu od ministerstva financií. Jusko má dobré profesionálne vzťahy s Ivanom Miklošom, ktorý vtedy stál na čele ministerstva.
„Možno tieto veci zohrali úlohu, ale určite nie podstatnú. Po odchode Slavomíra Hatinu Slovnaft potreboval nového predsedu predstavenstva, a úlohu zohrala najmä moja profesionálna minulosť.“ V Slovnafte nemá na starosti cenovú politiku, ktorá bola tŕňom v oku nielen ľuďom, ale aj štátnej inšpekcii. „Bežný život podniku riadia výkonní manažéri. Moja práca spočíva v strategickom riadení, prijímaní závažných rozhodnutí a sledovaní správneho hospodárenia podniku. Zastupujem firmu navonok.“ Juskovým cieľom je, „aby verejnosť pochopila, že firma nie je len o cene benzínu a nafty, ale že je to jeden z najvýznamnejších slovenských podnikov.“
Presadil ho exminister Tóth
Jusko bol pritom, keď sa zakladala slovenská mena a viselo vo vzduchu, či Slovensko ekonomicky prežije. Devízové rezervy krajiny po osamostatnení nedosahovali ani hodnotu, ktorá je už dnes bežnou kapitálovou výbavou domácich finančných skupín. Na ľuďoch si najviac váži, keď hrajú fair-play. Popudí ho, keď dávajú rany z boku alebo pod pás. „Treba byť pripravený, že aj o tom je život.“
Funkciou viceguvernéra ho v roku 1993 poverila prvá Mečiarova vláda. Guvernérom sa stal až v roku 1999, potom ako prišiel k moci Dzurinda.
Do Národnej banky ho presadil vtedajší minister financií Július Tóth. A to aj napriek tomu, že názorovo nepatril medzi tých, ktorí v roku 1992 vyhrali voľby. „On stál za tým, že som mohol pracovať v Národnej banke,“ spomína Jusko.
Ako väčšina ľudí na Slovensku, aj Jusko čakal na zmeny, ktoré napokon priniesol november '89. Tvrdí, že s jeho výsledkami je stále spokojný. Bol v príhodnom čase na správnom mieste. „Keby som nebol spokojný ja, kto potom? Z obyčajného asistenta na vysokej škole som sa stal guvernérom, a to aj vďaka zmenám po 89.“
Potom prišlo rozdelenie republiky a starosti s novou menou. Pri zakladaní meny hral spolu s viceguvernérom Mariánom Tkáčom hlavnú rolu. Hovorí, že preto môže byť jeho pohľad na vec ovplyvnený a menej kritický. „No to, že koruna a ekonomika to zvládli, považujem za veľký úspech. Väčší a neporovnateľný s tým, čo sa udialo v Českej republike, ktorá mala lepšiu východiskovú pozíciu.“ Českej mene dôverovali všetci – Česi, Európa, svet. Slovenskej takmer nikto, ani samotní Slováci.
Ľudia na Slovensku viac verili českej korune ako vlastnej. „Prekonať nedôveru bolo nesmierne zložité, ale podarilo sa. Považujem za veľký úspech, že sa mena nezrútila či nenastala finančná katastrofa.“
Devín banka bol zložitý prípad
Otázke o Devín banke a podiele zodpovednosti Národnej banky za jej krach sa Jusko nevyhýba. Táto banka urobila viac ako 10-miliardovú sekeru, čo je asi polovica škody zo všetkých skrachovaných bánk. „Devín banka bol veľmi zložitý prípad. Dohľad centrálnej banky mal do určitej miery zviazané ruky. Také boli vtedy zákony,“ hovorí Jusko. „Keď si niekto myslí, že je jednoduché zatvoriť banku a bez patričného zhodnotenia vyniesť nad ňou ortieľ smrti, hoci mala vtedy 12-miliardovú bilanciu, tak je na veľkom omyle.“ Kritici centrálnej banke vyčítali, že mala proti Devín banke, o ktorej sa hovorilo, že bola prepojená na SDĽ a neskôr na podsvetie, zasiahnuť skôr. Bankový dohľad mal vraj konať razantnejšie. „Ľahko sa to hovorí, ale dohľad sa v tom čase nemohol k niektorým dokumentom dostať, hoci súviseli s bankou, pretože boli štátnym tajomstvom,“ hovorí Jusko. Aj bankoví inšpektori museli „skloniť hlavu“ pred niektorými materiálmi, pretože bolo na nich napísané „prísne tajné“. Devín banka sa totiž podieľala na deblokáciách slovenských pohľadávok v Rusku. Oficiálne stanovisko audítora bolo, že všetko je v poriadku a banka je v dobrom stave. „Tvrdil to nezávislý audítor.“ Potom, ako išla Devín banka do konkurzu, sa začali podozriví medzi sebou vraždiť. „A to boli v hre milióny korún a nie miliardy,“ dodáva Jusko v súvislosti s vraždami.
Masár to hasil
Nasledovalo obdobie divokej vládnej privatizácie a nekontrolovanej rozpočtovej politiky. Medzi Národnou bankou a vládou to niekedy iskrilo. Jusko, vtedy viceguvernér, pripúšťa, že vzťah vlády a centrálnej banky nebol vždy ideálny. „Vysoko si cením u Vlada Masára (poznámka red.: guvernér NBS do roku 1999), že dokázal veľmi dobre komunikovať s vtedajším premiérom Mečiarom a presvedčiť ho, že kroky banky, ktoré vtedy viedli k vysokým úrokovým sadzbám, boli opodstatnené a nevyhnutné.“
Po Národnej banke kolujú reči, že materiály na Bankovú radu čítali vždy dvaja ľudia. Autor a Marián Jusko. „Možno, ale myslím si, že boli viacerí. Každý má svoj prístup k práci. Ja som si určite vážil, že som mohol byť v tejto funkcii. Navyše, bola adekvátne zaplatená, to tiež treba povedať, a tak bolo mojou povinnosťou odviesť v práci maximum v čo najvyššej kvalite.“
Viac na www.leaders.sk
