„Chcem Francúzsko, kde bude všetko možné,“ povedal v stredu pre regionálne noviny a po prvý raz oficiálne potvrdil, že bude bojovať o prezidentské kreslo. Nešlo o žiadne prekvapenie, o jeho ambíciách vedela celá krajina. Francúzov tak zrejme na jar čaká zaujímavý súboj Sarkózy –– Royalová, ktorú nominovali socialisti.
Ktokoľvek v prezidentských voľbách zvíťazí, zapíše sa do histórie. Royalová ako prvá žena na čele Francúzska, Sarkózy ako prvý prezident, ktorý sa narodil imigrantovi.
Mininister vnútra a šéf pravicovej strany UMP však musí najprv vyhrať primárky, ktoré budú v polovici januára. Podľa analytikov môže ísť o krvavý boj, keďže o nomináciu má záujem aj ministerka obrany Michele Alliotová-Marieová a von z hry nie je ani premiér Dominique de Villepin. Obaja však v prieskumoch popularity za Sarkózym výrazne strácajú, jeho kandidatúru podporuje vyše sedemdesiat percent straníkov.
Alliotová-Marieová sa nedávno pustila do Sarkózyho. Kritizovala jeho razantný štýl a pritvrdé postoje proti menšinám.
Sarkózy na to v stredu poznamenal, že vnútorná debata pravicu obohacuje, ale už „je čas na zomknutie sa“.
Tretiu kandidatúru nevylúčil ani súčasný prezident Jacques Chirac, ktorý na summite v Rige oslávil už 74. narodeniny. Pre rekordne nízku popularitu je však málo reálna.
Sarkózy sa od prezidenta dlhodobo dištancuje a hovorí, že chce „pokojný rozchod s minulosťou“. Vládnutie v poslednej dekáde podľa neho neprinieslo krajine žiaduce výsledky.
Sarkózy (51) presadzuje nový štýl politiky. Podporuje ekonomický liberalizmus a chce skresať štedrý sociálny systém. Navrhuje zoštíhliť štátnu správu, znížiť počet ministrov, zreformovať školstvo, spružniť pracovný trh, znížiť dane a privatizovať štátne podniky. Tento program mu vyslúžil prívlastok „francúzska Margaret Thatcherová“.
Sarkózy podporuje aj tvrdšiu politiku proti prisťahovalcom a nulovú toleranciu pouličných výtržností. „Poriadok musí byť,“ opakoval počas vlaňajších nepokojov na parížskych predmestiach. Po označení mladíkov za „zgerbu“ čelil obvineniam z rasizmu. Popularita mu však stúpla a mnohí Francúzi oceňovali jeho razantnosť.
Presadzuje lepšie vzťahy so Spojenými štátmi, za čo si od ľavice vyslúžil ďalšie označenie, že je „Bushov pudlík“.
Práve kandidátka socialistov Segolene Royalová bude jeho najväčšou súperkou. Sarkózy preto aj tento týždeň zaútočil na ľavicu a povedal, že stelesňuje strnulosť. Podľa prieskumov sú ich šance vyrovnané, obľuba Royalovej dokonca mierne rastie.
Karty ešte môže zamiešať šéf krajnej pravice Jean-Marie Le Pen. Pred štyrmi rokmi sa mu podarilo predbehnúť socialistického premiéra Lionela Jospina a postúpil do druhého kola. Šokovaní Francúzi napriek nechuti volili hromadne Chiraca.