dú môcť slovenské fabriky vypustiť do ovzdušia každoročne 30,9 milióna ton emisií CO2.
„Nepovažujeme to za dostatočné, pretože eurokomisia nevzala do úvahy vysoký rast hrubého domáceho produktu, výpadok Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice či nové prírastky energetických zdrojov,“ povedal hovorca rezortu životného prostredia Peter Višváder. Ministerstvo hospodárstva podľa jeho hovorcu Branislava Zvaru ešte oficiálne informácie o nových kvótach nedostalo.
Predseda dozornej rady Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miroslav Wöllner však hovorí, že objem kvót pre Slovensko je vyvážený s potrebami. „Zatiaľ sa nestalo, že by niektorá firma musela nakúpiť veľký objem emisií,“ povedal s tým, že cieľom kjótskeho protokolu je práve znižovanie emisií skleníkových plynov.
Európska komisia rozhodla o kvótach pre prvých 10 krajín, medzi ktorými je okrem Slovenska aj Grécko, Nemecko, Veľká Británia alebo Švédsko. Týmto krajinám zodpovedá zhruba 42 percent kvót pridelených na roky 2005 až 2007. Komisia pri rozhodovaní znížila počet kvót pre tieto krajiny o takmer 7 percent oproti tomu, čo požadovali a o rovnaké percento znížila kvóty aj v porovnaní s rokom 2005. Zatiaľ najväčší objem emisií môžu vypustiť nemecké firmy - 453,1 milióna ton - a britské firmy - 246,2 milióna ton.
Ministerstvo životného prostredia považuje okrem nízkeho objemu emisií za nevyhovujúci aj proces prideľovania kvót. Kým o minulom období eurokomisia s členskými krajinami rokovala, tentoraz rozhodla bez ďalších konzultácií len na základe písomných podkladov. Hoci má ministerstvo hospodárstva predstavu o dosahoch nižších emisných kvót na ekonomiku, jeho hovorca Zvara o nich zatiaľ nechcel hovoriť. „Presnejšie dosahy budeme vedieť po dôkladnejších analýzach s odborníkmi a s manažérmi firiem z rôznych segmentov hospodárstva,“ povedal Zvara.
Minulý rok zaznamenalo ministerstvo životného prostredia mierny prebytok kvót na Slovensku, no podľa Višvádera „nešlo o veľký biznis“. Možné obavy eurokomisie, že by mohli firmy na predaji kvót zarábať, sa teda javia ako neopodstatnené.
Kjótsky protokol, ktorého účelom je zníženie emisií skleníkových plynov, ako napríklad CO2 do ovzdušia, zatiaľ nepodpísali USA. Spochybňujú totiž, že by mali tieto plyny vplyv na globálne otepľovanie planéty. Americkí demokrati, ktorí pred pár týždňami ovládli kongres, sú však ku Kjótskemu protokolu ústretovejší.
Kvóty pre Slovensko
(v mil. ton ročne)
Povolený objem emisií na obdobie 2005 - 2007
30,5
Reálny objem emisií v roku 2005
25,2
Požadovaný objem na roky 2008 - 2012
41,3
Povolený objem emisií na roky 2008 - 2012
30,9
Zdroj: Európska komisia
Stanoviská zamestnávateľov
Proti nízkemu nárastu kvót emisií na roky 2008 až 2012 sa na Slovensku postavili aj združenie Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov. Podľa Klubu 500, ktorý združuje slovenských vlastníkov podnikov nad 500 zamestnancov, môže zníženie kvót vážne poškodiť slovenskú ekonomiku. „V niektorých podnikoch by dodatočné zníženie kvót mohlo dokonca viesť k obmedzeniu výroby, narušeniu podnikateľských plánov a ohrozeniu zamestnanosti,“ povedal výkonný riaditeľ klubu Tibor Gregor. Podľa neho by totiž museli podniky nakupovať kvóty asi za 24 eur za tonu.
So schválenými kvótami nesúhlasí ani únia zamestnávateľov. „Toto rozhodnutie znevýhodňuje slovenskú ekonomiku, znižuje jej konkurencieschopnosť a obmedzuje jej ďalší rast. Opatrenie sa predovšetkým negatívne dotkne najväčších zamestnávateľov na Slovensku, a môže v konečnom dôsledku ohroziť stovky pracovných miest,“ povedal tajomník únie Martin Hošták.
Miernejšie sa k nízkemu nárastu kvót postavila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. „Každá firma požaduje vyššie kvóty, ako potrebuje. Ak sa však zmestila do súčasných kvót, tak by sa mala zmestiť aj teraz,“ povedal predseda dozornej rady asociácie Miroslav Wöllner. Podľa neho je objem kvót pre Slovensko vyvážený s potrebami. „Zatiaľ sa nestalo, že by niektorá firma musela nakúpiť veľký objem emisií,“ povedal.
(ik)
