členských krajín zasiahnuť aj na nepokojnom juhu Afganistanu, kam sa mnohí členovia zdráhajú vyslať svojich vojakov.
Ochotu rozšíriť svoje kontingenty v krajine už pred summitom avizovali Česká republika, Dánsko a Kanada. Priamo na rokovaní rovnakú ponuku predniesli ešte tri ďalšie krajiny, Slovensko však medzi nimi nebolo.
NATO sa v Rige venovalo aj otázke svojho rozširovania. Srbsku, Bosne a Hercegovine a Čiernej Hore ponúklo vstup do programu Partnerstvo pre mier, ktorý je považovaný za prvý krok k prípadnému členstvu v aliancii.
Ponuka aj pre Srbsko vyvolala odmietavú reakciu hlavnej prokurátorky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Carly del Ponteovej. Pozvanie Srbska „vyzerá ako odmena za nedostatočnú spoluprácu s úradom prokurátora,“ vyhlásil jej hovorca Anton Nikiforov s narážkou na to, že Srbsko príliš nespolupracuje pri hľadaní vojnových zločincov.
Novými, plnoprávnymi členmi NATO sa už v roku 2008 môžu stať Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko. Americký prezident George Bush navyše podporil aj snahy Gruzínska a Ukrajiny stať sa členmi aliancie, čo tradične vyvoláva silný odpor Ruska. Ukrajinský premiér Viktor Janukovyč však včera sám skonštatoval, že Ukrajina bude potrebovať „dlhú cestu reforiem“, kým sa pokúsi o dosiahnutie členstva v NATO.
Po oficiálnom programe sa konala slávnostná večera na počesť francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca, ktorý oslávil 74. narodeniny. Pozvanie mal dostať aj ruský prezident Vladimir Putin, no podľa Kremľa pre nabitý program prísť nestihol. V prípade jej uskutočnenia by to bola vôbec prvá návšteva Vladimíra Putina v pobaltských krajinách od jeho nastúpenia do úradu.
