• Ján Palárik: Inkognito • Úprava a réžia: Ján Sládeček a. h. • Dramaturgia: Martin Timko a. h. • Scéna: Jaroslav Valek a. h. • Kostýmy: Peter Čanecký a. h. • Hudba: Júlia Urdová a. h. • Hrajú: Ingrid Filanová/Edita Borsová, Barbora Bazsová, Viera Pavlíková, Stanislav Staško a ďalší • Premiéra 24. a 25. 11.
Inkognito, pôvodne komédiu v štyroch dejstvách s národnými spevmi, režisér premenoval na hru v dvoch častiach bez národných spevov. Naznačil tým, že nebude všetko také veselé, ako by sa očakávalo. A ani nebolo.
Začalo sa to fujarou, ktorej zvuk prerušoval nepríjemný buchot a dráb odtrhol kus z maľovanej kulisy malebného slovenského kraja, až ostalo len drevo. Inscenácia sa teda mala stať akýmsi obnažením, zložením masky slovenskému národu. Ten zastupovali traja prestarnutí kosci v zosmiešňujúcich kostýmoch, ktorí vodu hlásali a doslova víno pili.
Inscenátori zoškrtali text, pre dobrú zrozumiteľnosť ho zbavili väčšiny maďarizmov a germanizmov. Pre diváka zvyknutého na rýchle uvažovanie však príbeh ostal rozťahaný, keďže sa viacnásobne slovne potvrdzovalo to, čo sa už stalo, a tak vznikali hluché miesta.
Herci sa svoje monológy snažili zvýrazniť rôznymi grimasami a hlasovými premenami, komika teda vychádzala zo situácií a nie z textu, ktorý už, márna snaha, dnes nie je priveľmi aktuálny.
Režisér s týmto vedomím nezdôrazňoval tému národného odrodilstva, ťažko však meniť výklad textu, ktorý Palárik napísal práve preto, aby sa z odrodilstva vysmial.
Sládeček v bulletine deklaruje, že chce pranierovať svet Kocúrkova, ktorý zastupuje pán Potomský. Prostredníctvom neho vniesol aj súčasné prvky - slnečné okuliare, ktoré si Potomský zakladá, keď chce lepšie vidieť, či mafiu, ktorá bejzbalovými pálkami mláti ľudí na jeho rozkaz. Hoci Potomského často stavali i do stredu javiska, pre diváka sa centrom diania nestal.
Preto veľmi prekvapil záver, keď všetci čakali harmonický koniec, zmierenie a svadbu Jelenského s Evičkou. Tanec maďaróna Potomského nad hlavou zbitého Jelenského vyvolal mnoho otáznikov a zákonite rozpačitý potlesk.
Režisér sa snažil zdôrazniť, v akom Kocúrkove to všetci dnes žijeme. Ale ťažko to vyjadriť drsnou pointou, ktorá je proti palárikovskej poetike. Najsilnejšou témou sa stala láska, či skôr sexuálna príťažlivosť Evičky a Jelenského.
Bulletin k inscenácii vysvetľuje mnoho z režijného zámeru. Ale v inscenácii samotnej sa tento zámer stratil. Mnoho textu, rozvláčny príbeh a najmä téma, ktorá dnes už málo zaujíma, boli dôvodom akéhosi chladu prúdiaceho z javiska.
Režisér síce upustil od podtitulu komédia, ale keďže vzťahy a charaktery dôsledne komicky rozohral, drsný a tragický záver zasiahol divákov nepripravených. Zdeformoval poetiku autora, a tak Palárik zostal vo svojom trnavskom Inkognite tentoraz akosi inkognito.
Autor: DÁRIA FEHÉROVÁ (Autorka je študentkou VŠMU)
