Čo je to telemarkové lyžovanie? Po vysvetlenie sa treba vrátiť na koniec 19. storočia. Sondre Norheim z nórskeho kraja Telemark bol vtedy aktívnym propagátorom lyžovania. Na jednom z prvých stretnutí jeho priaznivcov v Nórskej Christianii (dnešné Oslo) predviedol účastníkom dva druhy oblúkov. Klasický znožný pomenovali podľa miesta konania kristiánka a používa sa dodnes. Druhý oblúk bol tiahly, v pokľaku, Norheim akoby po svahu kráčal. Dostal meno podľa kraja, odkiaľ pochádzal - telemark.

S nástupom moderných technológií, ktoré dovoľujú vyrábať kvalitný výstroj, prežíva telemarkové lyžovanie svoju renesanciu a dostalo aj nové pomenovanie - freeheel skiing. Voľne sa to dá preložiť ako lyžovanie s voľnou pätou. Súčasnú generáciu návštevníkov hôr oslovuje najmä tým, že sa najviac hodí na jazdu vo voľnej prírode, ale dá sa použiť aj na upravených zjazdovkách.

Hlavným rozdielom oproti štandardným znožným oblúkom je rozloženie hmotnosti lyžiara na obe lyže. Počas oblúka nie je zaťažená iba vonkajšia lyža, ale hmotnosť je rovnomerne rozdelená na obe. Lyžiar je v pokľaku a ťažisko tela je v strede vzdialenosti medzi nohami.

Aj preto, že lyže vďaka rovnomernému rozloženiu hmotnosti nemusia znášať extrémnu záťaž, môžu byť omnoho mäkšie ako klasické, ale inak sa im veľmi podobajú. Viazanie sa používa dvojaké. Prvé je systém s pružinou, ktorá sa zapína okolo voľnej päty, druhé je na základe upnutia špičky lyžiarky o kolíky viazania. Podobne ako viazanie na bežkách pre klasický spôsob. Lyžiarky majú vpredu vsadenú akúsi harmoniku, ktorá umožňuje ohýbanie lyžiarky v oblasti prstov. (podľa www.telemark.szm.sk)