, že nemôže plniť podmienky, ktoré „idú proti záujmom palestínskeho ľudu“.
Olmert v prejave pri hrobe prvého premiéra židovského štátu Davida Ben Guriona povedal, že Izrael je ochotný vzdať sa časti územia, ktoré kontroluje, výmenou za „reálny mier“. To by umožnilo vytvoriť palestínsky štát. Olmert však zdôraznil, že Palestínčania sa musia vzdať nárokov na návrat utečencov. Práve s plánom zrušiť časť osád na západnom brehu vyhral Olmert marcové voľby. Hovoriť o ňom prestal po rozpačitom výkone Izraela v letnej vojne s libanonským hnutím Hizballáh. Včera signalizoval istý posun: už nehovoril o jednostrannom odsune, ale o rokovaní s Palestínčanmi. Svetové agentúry Olmertov prejav označili za zásadný a doteraz najzmierlivejší. Olmertova iniciatíva sa objavila krátko potom, čo začalo platiť prímerie v pásme Gazy a uvažuje sa o jeho rozšírení na západný breh. Objavujú sa informácie, že tento týždeň sa stretne Olmert s palestínskym lídrom Mahmmúdom Abbásom za účasti americkej šéfky diplomacie Condoleezzy Riceovej. Schôdzka oboch politikov sa chystá mesiace, doteraz sa nikdy neuskutočnila. Olmert včera prvýkrát naznačil pripravenosť prepustiť väznených Palestínčanov výmenou za oslobodenie vojaka Gilada Šalita, ktorý je od konca júna v palestínskom zajatí. Povedal, že dokonca aj tých, „čo si odpykávajú dlhé tresty“. Vláda to dlho odmietala a žiadala bezpodmienečné prepustenie vojaka, pre ktorého oslobodenie spustila ofenzívu v pásme Gazy.
Izraelský premiér Palestínčanom ponúkol uvoľnenie blokády palestínskych území, voľnejší pohyb medzi Gazou a západným brehom, otvorenie viacerých hraničných priechodov, čo by znamenalo dodávky potravín a základných potrieb a uvoľnenie palestínskych peňazí zadržiavaných v Izraeli. Za to by okrem zastavenia násilia mala ich vláda akceptovať aj podmienky medzinárodného spoločenstva: uznať právo Izraela na existenciu a prihlásiť sa k doterajším izraelsko-palestínskym dohodám. Hamas to odmieta .
Autor: Tel Aviv
