Dnes zamestnáva automobilový priemysel u nás asi 55 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že do roku 2010 to bude viac ako 100 tisíc a podľa prognóz by sa malo Slovensko

o tri roky stať najväčším svetovým výrobcom automobilov

v prepočte na obyvateľa. Zástupcovia automobiliek však začínajú čoraz vážnejšie upozorňovať na to, že na splnenie týchto cieľov im chýbajú ľudia. V čom vidí najväčšie problémy člen predstavenstva spoločnosti Volkswagen JAROSLAV HOLEČEK?

"Začíname vážne pociťovať nedostatok ľudí s potrebnou kvalifikáciou. V tých lokalitách, kde sú fabriky, je už deficit pracovných síl - v Trnave napríklad

z 13-percentnej nezamestnanosti klesli na 4 percentá. Smerom na východ by sme síce vyhovujúcich pracovníkov našli, ale komplikuje to nie príliš veľká ochota Slovákov migrovať za prácou a aj ubytovacie možnosti v rámci Bratislavy. Je takmer nemožné nájsť tu vyhovujúce voľné ubytovanie.

Základným problémom je nedostatok ľudí s kvalitným technickým vzdelaním. Veľa žiakov študuje na gymnáziách, obchodných akadémiách, učia sa za kuchárov, čašníkov a podobne. Ale Slovensko je predsa na niekoľko ďalších rokov naorientované na automobilový priemysel. Musíme zmeniť orientáciu v príprave kvalifikovaných ľudí - najmä v strednom školstve."

Ako by sa mal podľa vás tento problém riešiť?

"Nikto v tomto štáte sa nezaoberá tým, čo potrebuje hospodárstvo z hľadiska odbornosti

a kvalifikácie. Vo vzdelávaní chýba stratégia a priority a o smerovaní vzdelávania detí rozhoduje liberálny trh a nie potreby krajiny. Druhá vec - dnes už takmer neexistuje na základných školách praktické vyučovanie, ktoré v deťoch pomáhalo vytvárať orientáciu na technické smery. Ako sa

v nich má inak vypestovať vzťah k remeslu? A napokon, kedysi na školách pracovali odborní výchovní poradcovia, ktorí poznali potreby trhu."

Myslíte, že dnes odborné poradenstvo na školách chýba?

"Výchovní poradcovia vôbec neberú do úvahy potreby regiónu, ale potrebu stredných škôl získať čo najvyšší počet žiakov

a názory rodičov. Ako huby po daždi tu vyrástli gymnáziá, obchodné akadémie a rôzne združené stredné školy a ani jedna

z nich nepripravuje ľudí pre potreby technickej praxe. Ani stredné priemyselné školy už neučia strojárov, ale aby sa zachránili, vyučujú informačné služby

v strojárstve, manažment priemyselných podnikov, zlatníkov

a podobne - podľa záujmu rodičov.

Kedysi som bol riaditeľom stredného odborného učilišťa

a učili sme dvadsať automechanikov, pretože to boli potreby regiónu. Dnes ich škola pokojne prijme sto, pretože to je želanie rodičov. A či potom nájdu uplatnenie, to nikoho nezaujíma."

Takže by ste obmedzili napríklad gymnáziá?

"Obmedzil by som počet žiakov a tým by vzrástla kvalita. Nie je predsa možné, aby sa na gymnáziá prijímali žiaci s priemerom 2,5 alebo 3."

Myslíte, že keby sa obmedzil počet gymnázií, zvýšil by sa automaticky počet žiakov na stredných technických školách?

"Áno. Základ je v plánovaní potrieb a reštrikcii živelne vznikajúcich škôl a odborov, ale chýba nám aj osveta. Tú musíme robiť cez výchovných poradcov. Treba zmenu v myslení ľudí a nestačí, aby sme chodili do škôl

a presviedčali ľudí, aby k nám prišli robiť. Priemysel musí

v tomto smere urobiť viac, ale viac by mal urobiť aj štát."

Nemôže byť problém aj v tom, že mladí ľudia nechcú ísť do pásovej výroby?

"To je predpojatosť. Tisíce ľudí predsa robia pri páse. Okrem toho to nie je stále tá istá práca, ľudia rotujú, aby sa predišlo chybám vznikajúcim z rutiny. Ľudia si však myslia, že keď robia

v továrni, musia byť zaolejovaní. Ale keby ste sa išli pozrieť do našich prevádzok, rozmýšľali by ste, či sa nemáte vyzuť."

(gal)