Správa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry tvrdí, že najlepšie vedecké tímy na Slovensku sú porovnateľné so svetovým priemerom.Prečo sa človek rozhodne stať vedcom? Jeho cieľom môže byť napríklad objaviť doteraz nepopísaný druh hmyzu, alebo zúčastniť sa výskumu novej hmloviny. Alebo sa musí v škole rozhodnúť medzi vedeckým a pedagogickým smerom svojho odboru a vyberie si vedecký, pretože nechce ísť po skončení školy učiť. Zlé jazyky hovoria, že niektorí sa do sveta vedy "zašijú" pretože sa nedokážu uplatniť v praxi.

Aký je vlastne človek, ktorý sa rozhodne pre život vedca? "Potrebuje najmä nadšenie pre vec a ochotu pracovať aj v takých finančných podmienkach aké na Slovensku v tejto oblasti sú, pretože pri vedeckej práci prichádza úspech a finančné ohodnotenie neskôr ako pri práci v komerčných firmách," hovorí Petra Žáková zo Slovenskej technickej univerzity. "Robiť vedu, znamená pracovať stále, aj vo svojom voľne," tvrdí doktorand na košickej Technickej univerzite Ján Kaňuch. Obaja sú laureátmi ceny Werner von Siemens Excellence Award.

Robiť vedu na Slovensku skutočne nie je lukratívny biznis - končiaci doktorand má okolo

15 000 korún mesačne, po nástupe na post vedeckého pracovníka si môže polepšiť o dve až tri tisícky. To všetko za osem rokov náročnej prípravy.

Od vedcov sa navyše očakáva, že sa dokážu pričiniť aj o financovanie svojich projektov. "Peňazí je málo a tak sa na to tlačí. Myslím, že by sa to malo trošku oddeliť, aby sa vedci mohli naplno pracovať na probléme a nemuseli sa rozhodovať, čo kúpia a či na to majú," hovorí Kaňuch. Aj iní si myslia, že každý by mal robiť to, na čo má talent. Od manažéra predsa nikto nepožaduje vedecké výsledky.

Majú vedecké talenty u nás možnosti rozvoja? Správa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry tvrdí, že najlepšie vedecké tímy na Slovensku sú porovnateľné so svetovým priemerom. Zároveň však upozorňuje, že "doktorandské štúdium, ktorého cieľom je pripraviť budúcich špičkových výskumných odborníkov sa často uskutočňuje na pracoviskách, ktorých vedecká produkcia je nízka a má len malý ohlas".

Čo sa vlastne považuje vo vedeckovýskumnej branži za úspech? "Najväčším úspechom je, keď sa teoretický návrh podložený experimentom aplikuje

v praxi," hovorí Petra Žáková. "Ale myslím si, že tak ako kvalitu vedca nemožno hodnotiť len podľa publikačnej činnosti, ani hodnotenie podľa napojenia na praktické výstupy nie je celkom vhodné. Mnohí totiž hodnotia, či sa dané riešenie oplatí dnes aplikovať v praxi. A takéto hodnotenie je veľmi neobjektívne."

MONA GÁLIKOVÁ