enkovce, Pinkovce a Bežovce.
Obyvatelia najvýchodnejšej časti Slovenska tvrdia, že podľa odletu lietadiel z Ukrajiny sa už časovo orientujú. „Ráno, keď idem do práce, sa nemusím vôbec pozerať na hodinky. Pravidelne, presne o pol siedmej, počujem hrmot vznášajúceho sa lietadla,“ hovorí starosta Záhora Ján Hric. Obec je od užhorodského letiska vzdialená vzdušnou čiarou len tri kilometre.
Starostovia tvrdia, že pred pár rokmi sa ľudia na hluk spôsobný leteckou dopravou sťažovali, ale vraj si už zvykli. To, či je hladina hluku v danej lokalite v norme, je otázne. Podľa ministerstva dopravy zatiaľ nijaké merania neprebehli.
Najväčšie problémy však majú hospodárske zvieratá. „V dôsledku leteckej dopravy tu došlo k znečisteniu pozemkov a pasienkov. Kravy, ktoré sa tu pásli, mali zväčšenú pečeň a ďalšie problémy,“ vysvetľuje starosta Nižného Nemeckého Vladimír Stanko. Pred rokmi pracoval na štátnych majetkoch. Problém so zamorením pôdy a pastvín mohli podľa neho spôsobiť neekologické palivá, ktoré lietadlá pred rokmi používali. „Teraz sa už chovu kráv takmer nikto nevenuje, takže či je znečistená pôda a zeleň, nevieme,“ dodáva starosta Záhora Ján Hric. Niekedy sa dedinčania chodili sťažovať na obecné úrady, ale teraz je vraj pokoj.
Medzi Slovenskom a Ukrajinou existuje bilaterálna dohoda o prevádzkovaní letiska v Užhorode. Dohoda rieši aj otázky spojené s monitorovaním a riešením hluku. Doteraz nie sú známe výsledky týchto meraní „Zabezpečenie monitorovania a zaznamenávanie hodnôt aj vyhodnocovanie vplyvu hluku je v prípravnom procese a pre časový sklz sa zatiaľ nezačalo s vyhodnocovaním,“ povedal vedúci oddelenia dopravnej politiky a legislatívy ministerstva dopravy Ján Breja.
Podľa ministerstva je ukrajinská strana viazaná dohodou hradiť náklady na protihlukové opatrenia na našom území, ak by dohodnutou prevádzkou došlo k prekročeniu prípustných hodnôt. „Podľa našich poznatkov vzhľadom na nízku frekvenciu letov takýto stav ešte nenastal,“ dodal Breja.
