asicky zlepšil o dve miesta. Domov sa vracia domov s ôsmimi bodmi.
Spokojnosť?
“Relatívna. Na začiatku zimy som sa zvykol rozbiehať aj rýchlejšie. Napríklad vlani som v takomto čase stál v nórskom Beitostoelene v klasickej pätnástke na stupni víťazov. Vtedy som sa cítil na trati dravejší. Pred touto sezónou sme sa pripravovali trochu inak. Forma by mala vrcholiť neskoršie: v seriáli Tour de Ski a potom na majstrovstvách sveta. Ak som aj napriek tomu bodoval, nemám sa prečo zlostiť.“
Pätnástka klasickým štýlom je vaša obľúbená disciplína. Nemáli sa vám 26. miesto?
“Beriem ho ako realitu. Podmienky v pretekoch nevyhovovali mojej vysokej a ťažšej postave. Až polhodinu pred pretekmi prestalo pršať, bežali sme v mokrej stope. Na druhej strane som mal veľmi dobré lyže. Firma ich pripravovala pre Rakúšana Botwinova, ktorý je u Atomicu jednotkou, ale jemu sa zdali príliš tvrdé. Mne hneď na prvý raz pasovali. Konečne mám poriadne lyže aj na vodu. Cítim, že po rozbehu sa môžem odraziť vyššie.“
V pretekoch Svetového pohára súťažíte už vyše desať rokov. Ako sa vyrovnávate s dlhým odlúčením od rodiny, keď ste už dvojnásobným otcom?
“Stále ťažšie. Pred pätnástkou v Kuusame som sa rozprával s kolegom Martinom Bajčičákom a priznal som mu, že neviem, či mám viac myslieť na preteky alebo na to, že v pondelok letíme domov a po piatich týždňoch konečne uvidím rodinu. Viem si predstaviť, že štvorročný Adam aj teraz sledoval v televízii priamy prenos a povzbudzoval ma na diaľku. Dvojročná Bibiana sa viac teší na darčeky, čo jej prinesiem po dlhej ceste.“
Prekvapilo vás niečo v úvode Svetového pohára?
“Nečakal som, že Nór Eldar Ronning môže vyhrať aj dlhý beh - doteraz sa presadzoval iba v šprintoch. Špička sa stále rozširuje. Už to nie je len jeden pretekár, ako kedysi Ronningov krajan Bjorn Dählie. Teraz môže na víťazstvo pomýšľať stále viac bežkárov.“
