V pracovnej zmluve treba dohodnúť
druh práce, na ktorý sa dotyčný prijme, a jeho stručnú charakteristiku,
miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
deň nástupu do práce - týmto dňom vzniká pracovný pomer,
mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ v zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej lehoty, ak nie sú v kolektívnej zmluve.
Ak sú, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.
Trvanie pracovného pomeru
Ak v pracovnej zmluve nebol výslovne určený časový rozsah (trvanie) pracovného pomeru, predpokladá sa, že ide o pracovný pomer na neurčitý čas.
To platí aj vtedy, ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitý čas.
Na neurčitý čas je pracovný pomer uzatvorený aj vtedy, ak nebol pracovný pomer na určitý čas dohodnutý písomne.
Pracovný čas
Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne. To sa vzťahuje na jeden pracovný pomer.
Nerátajúc do toho prácu nadčas, pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Ak však pracuje pravidelne na dve zmeny, jeho pracovný čas je najviac 38 a tri štvrte hodiny týždenne; ak robí na tri zmeny alebo v nepretržitej prevádzke, tak najviac 37 a pol hodiny týždenne.
Pracovný čas zamestnanca, ktorý je starší ako 16 a mladší ako 18 rokov, je najviac 37 a pol hodiny týždenne, a to aj vtedy, keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Výmera dovolenky
Tomu, kto do konca kalendárneho roka bude mať odpracovaných aspoň 15 rokov, patrí najmenej päť týždňov dovolenky, inak najmenej štyri týždne.
Dĺžka výpovednej lehoty
Je najmenej dva mesiace. Ak dal výpoveď zamestnávateľ tomu, kto uňho odpracoval najmenej päť rokov, tak táto lehota je najmenej tri mesiace.
Plynúť začne v zásade 1. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Pracovný pomer na menej ako 20 hodín týždenne možno ukončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Urobiť to môže zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpovedná lehota je 15 dní a plynúť začne dňom doručenia výpovede.
Skúšobná lehota
Aj ju možno dohodnúť v pracovnej zmluve, a to najviac na tri mesiace. Urobiť to treba písomne, inak je neplatná.
Nemožno ju predlžovať dohodou alebo inak.
V prípade, ak je zamestnanec dočasne práceneschopný, skúšobná lehota sa predlžuje o čas jeho choroby.
V tomto období môže pracovný pomer skončiť zamestnávateľ aj zamestnanec. Aj to však treba urobiť písomne.
Takéto oznámenie treba druhej strane doručiť spravidla aspoň tri dni pred tým, ako sa má pracovný pomer skončiť.
Ďalšie podmienky v pracovnej zmluve
V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, zamestnávateľ musí zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Zmluvu možno zmeniť, len ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na zmene dohodnú.
Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť, len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci alebo do týždňa o nej neupovedomí zamestnávateľa.
Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
zamestnávateľ musí zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za ňu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
zamestnanec musí podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Čo budúci zamestnanec môže a musí
Ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy ho budúci zamestnávateľ musí oboznámiť s právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplynú, a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má pracovať.
S mladistvou osobou, čiže mladšou ako 18 rokov, zamestnávateľ môže pracovnú zmluvu uzatvoriť iba po jej (predchádzajúcom) lekárskom vyšetrení.
Na to uzatvorenie si zamestnávateľ musí vyžiadať vyjadrenie jej zákonného zástupcu.
Od osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, zamestnávateľ môže vyžadovať „len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať“. Od toho, kto už bol zamestnaný, zamestnávateľ môže požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.
Zamestnávateľ vyžadovať nesmie
Informácie o
tehotenstve,
rodinných pomeroch,
bezúhonnosti, ak nejde o prácu, pri ktorej sa v určitých prípadoch bezúhonnosť vyžaduje alebo ak takúto požiadavku nevyžaduje povaha práce,
politickej, odborovej a náboženskej príslušnosti.
Ten, kto chce vstúpiť do zamestnania, je zasa povinný svojho budúceho zamestnávateľa informovať o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mu mohli spôsobiť ujmu. Informovať o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa musí iba mladistvý.
Výkon inej zárobkovej činnosti
Človek môže popri svojom zamestnaní zarábať - byť v ďalšom pracovnom pomere (mať ďalšie zamestnanie), pracovať na základe dohody o vykonaní práce (ak ide o študenta, tak aj na základe dohody o brigádnickej práci študentov), vykonávať živnosť, podnikať.
Vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti jeho zamestnávateľa alebo tomu podobná, čiže to, čím sa zamestnávateľ zaoberá, však môže, len ak mu to zamestnávateľ (vopred) písomne odsúhlasil.
Zamestnávateľ môže kedykoľvek svoj súhlas písomne odvolať, len to musí zdôvodniť.
Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť skončiť, a to spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
Tieto obmedzenia (potreba zamestnávateľovho súhlasu, právo zamestnávateľa odvolať ho) sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.
Autor: joč
