iala Fougerona. Po druhé, v programe budú filmy z tej zaujímavejšej časti svetovej produkcie. A po tretie, veľa z tých filmov by sme inak tak ľahko nevideli. Aspoň u nás doma.
Všetky sú už na ceste. Peter Nágel, programový riaditeľ festivalu, to však prežíva s miernym napätím: „V mnohých prípadoch ide o veľmi napínavú a zložitú logistickú a transportnú operáciu. Neraz len hodiny rozhodujú o tom, či kópia dorazí načas a či sa nebude musieť meniť program.“
Ceny ovplyvňujú ceny
To sú však len posledné detaily, väčším problémom je film vôbec zohnať. Pre nás je samozrejmosť, že na našom najväčšom festivale uvidíme poslednú Zlatú palmu. Pre organizátorov? „S každou cenou sa dostupnosť filmov vzďaľuje. Väčšinou patria renomovaným distribučným spoločnostiam Celluloid Dreams, Fortissimo, Wild Bunch, The Works. Tie po veľkom úspechu cenu filmu dvíhajú. A v prvom rade ho chcú dostať do bežnej kinodistribúcie, až potom reagujú na záujem festivalu. Dnes je to už v podstate obchod. Silné spoločnosti majú svoje podmienky a záleží na nás, či sme ich schopní akceptovať,“ vysvetľuje Nágel.
Príkladom je film Milujem ťa, Paríž. Nakrútilo ho dvadsať známych režisérov a na festivale v Cannes bol udalosťou. „Majiteľ práv najprv ignoroval našu žiadosť, neskôr si dal podmienku, aby sme sa prihovorili u potenciálneho slovenského distributéra. Film sme nakoniec získali trpezlivou komunikáciou. Či sa neskôr bude v našich kinách bežne premietať, zostáva otvorené.“
Debaty so svetovým predajcom sa končia vo chvíli, keď už má film svojho slovenského alebo českého distriburéra.
Niekdy vie aj to veci poriadne skomplikovať. Môže sa dokonca stať, že film zostane pre festival nezohnateľný. Peter Nágel hovorí: „Film nie je voľný, kým distributér úplne neuzavrie obchodnú transakciu, teda nezaplatí celú sumu. Okrem toho, distributér nemá záujem o festivalové uvedenie, ak film plánuje premiérovať až o nejaký čas neskôr.“
Film Babel (Alejandro González Inárritu zaň získal cenu za réžiu v Cannes) postihli oba prípady naraz. Distributér ho v čase uzávierky festivalového programu ešte celý nezaplatil a rozhodol sa, že počká na použité kópie z USA a tie budú voľné až v januári.
Pružné inštitúty
Sú však aj prípady, keď festivalu pomôžu národné filmové inštitúty. V Karlových Varoch napríklad Briti rozdávali takéto nálepky: Netvár sa kyslo, pozeraj britský film! Evidentne mu musí ísť o propagáciu. Peter Nágel s tým má skúsenosti: „Väčšina kultúrnych inštitútov a ambasád v Bratislave nám poskytuje symbolické peniaze. Samozrejme, sme im za ne vďační. Najviac sa angažuje British Council, bez neho by sme Profil Michaela Winterbottoma nemohli mať. Francúzsky inštitút nám pomohol s filmom Milujem ťa, Paríž. Aj nórske veľvyslanectvo sa veľmi zaujímalo, či budú v programe nórske filmy.“
Z Európy a Ázie je rovnako dlhá cesta
Trochu inak sa k svojim dielam stavia Čína, s tým sme sa už stretli. Na bratislavskom festivale bude jeden taký film so zvláštnym osudom. V Letnom paláci sú obrazy otvorenej sexuality, témy revolty, slobody a tragickej udalosti na pekinskom nebeskom námestí z roku 1989. „To všetko je v Číne tabu. Film získala francúzska spoločnosť ešte pred dokončením. Čínske úrady preto nemohli zakročiť, aby sa nepremietal v Cannes. Režisérovi Lou Ye však odkázali: Ak film osobne vo Francúzsku uvedie, doma ho čaká trest.“ Režisér dostal päťročný zákaz, ale distribúciu filmu to už nemôže ovplyvniť.
Je to paradoxné, ale získať film z Ázie nie je ťažšie ako získať film z Európy. Dokonca ázijskí režiséri nemajú veľký problém prísť aj osobne. Niekedy je komunikácia s nimi jednoduchšia ako s ich kolegami z Európy alebo USA.
Vyše dvesto filmov bratislavského festivalu sa začne premietať už piatok.
