Natália Hejková so svojím trénerským priateľom, dnes najväčším súperom Igorom Grudinom zo Samary. Vo včerajšom stretnutí prehral Spartak vo Vidnom so Samarou, euroligovým víťazom 2005 - 69:87. FOTO - ARCHÍV SME
Basketbalistky Ružomberka pripravovala sedemnásť rokov. Bola kľúčovou postavou tímu, ktorý vyhral Európsku ligu (1999, 2000), najvyššiu kontinentálnu súťaž. Trénerka Natália Hejková je najúspešnejšou slovenskou klubovou trénerkou histórie.
Žilinská rodáčka Hejková odmietala lukratívne zahraničné ponuky. "Stále je možnosť posunúť náš ženský basketbal vyššie," dôvodila, hoci jej napríklad Valencia ponúkala dvadsaťnásobok ružomberského platu.
Prežila podraz nepriameho odvolania z postu reprezentačného družstva tesne pred olympiádou v Sydney 2000. V sezóne 2002/2003 za zložitých okolností menili šéfovia najlepšieho slovenského klubu organizačnú štruktúru. Nesúhlasila s takzvanou transformáciou. Skôr priamo než nepriamo ju "vyhnali" do zahraničia.
V rokoch 2003 - 2006 pripravovala maďarský Šopron, vicemajstra maďarskej ligy. V lete tohto roka prijala ponuku silného ruského družstva Spartak Moskovská oblasť, posledného víťaza európskeho Pohára FIBA.
Po odchode zo Šopronu ste spomínali, že vaša dohoda so Spartakom Moskovská oblasť vznikla jednoducho. Majiteľ ruského klubu Šabtaj Kalmanovič vás telefonicky oslovil slovami: Ja chcem víťaziť, vy ste rovnaký typ, príďte. Aké boli nasledujúce kroky?
"Jednoduché a rýchle. Kalmanovič chcel, aby som prišla ihneď, ale ešte bežala maďarská liga. Po jej skončení som navštívila Moskvu. Rozhodla som sa prakticky okamžite, hoci Spartak nemal pokope káder. Zdržala ma len moja typická neporiadnosť. Nemala som platný pas."
Na aký čas ste s ruským víťazom európskeho pohára podpísali kontrakt?
"Zatiaľ na rok, ale už teraz cítim, že to bude asi na dlhší čas."
Po babičke z otcovej strany koluje vo vašich žilách ruská krv. Starý otec Jaroslav Hejk si zobral šľachtičnú z Rostova na Done. Celá rodina po boľševickej revolúcii odišla do Prahy. Krstné meno máte po tete, na ktorú často s láskou spomínate. Je vám blízka ruská nátura?
"Veľmi. Po dedkovej smrti ,velila' rodine babička. Pri častých návštevách Prahy som spoznala čaro staroruských tradícií. Zvykla som si na ruskú kuchyňu, u nás sa vyvárali napríklad pelmene. Chutia mi dodnes. Ruské basketbalistky majú v sebe zakorenenú túžbu víťaziť. Ako ja."
Život majiteľa Spartaka Šabtaja Kalmanoviča môže byť námetom na dobrodružnú knihu. Je občanom troch štátov - Ruska, Izraela, Litvy. Bol poradcom Goldy Meierovej, potom sedel v izraelskom žalári. Vlastnil krokodíliu farmu v Juhoafrickej republike. Na tom zbohatol. Na prvý pohľad pôsobí výstredne. Pamätám si, že na majstrovstvách Európy v gréckom Patrase 2003 ste nad jeho tanečnými kreáciami na tribúne prekvapene krútili hlavou. Akým človekom je v skutočnosti?
"Veľkou osobnosťou. Áno, je výstredný. Miluje basketbal a ženy. Rád sa zabáva, vie byť až bujaro veselý. Potrpí si na luxus. Svoj i celého tímu. Lietame v triedach bussines class. Ak náhodou nie, tak sa rozčúli, rovnako, ako keď nebývame v päťhviezdičkovom hoteli. Tie tanečné kreácie boli jeho obrazom. Človek ho však musí poznať bližšie, aby si uvedomil, že išlo o radosť zo života, a nie o exhibíciu."
O Kalmanovičovi sa možno dosť dočítať na ruských internetových stránkach. Napríklad, že používa šľachtickú predložku von Kalmanovič. Zrejme je to otvorený človek. Rozprávali ste sa spolu, ak prišla náhodou reč, aj o nebasketbalových témach?
"Ja zatiaľ nie. Ale postrehla som, ako dievčatá pozorne načúvajú, keď rozpráva o svojich životných skúsenostiach."
Povráva sa, že je schopný kúpiť každú hráčku. Je grand aj k vám? Ako sa o vás starajú v Spartaku?
"Senzačne. Bývam v dvojizbovom byte asi 10 minút od haly, mám dokonca osobného šoféra. Onedlho sa presťahujem do krásnej lokality Strieborná breza, kde bývajú zahraničné esá Spartaka. Keď prídeme na hotel v cudzom meste, vždy nás čakajú na izbách kvety s Kalmanovičovým venovaním. Kyticu dostaneme vždy aj pri prílete. Hráčky často osloví: Nepotrebujete nejaké peniaze navyše, ak si chcete niečo kúpiť? Náš mecenáš chodí medzi nás, organizačné veci konzultuje priamo so mnou."
Možno ho porovnať s našimi mecenášmi?
"Ani náhodou. A nemám na mysli len jeho neporovnateľne väčšiu solventnosť. Kalmanovič je prístupný a otvorený v každom okamihu. A predovšetkým: rozumie basketbalu. Napokon, vlastnil mužský klub Žalgiris Kaunas, ktorý v roku 1999 vyhral Európsku ligu."
Spartak nereprezentuje priamo Moskvu, ale jej oblasť. Pôsobíte v satelitnom mestečku metropoly Vidnoje. Podľa internetovej stránky vidnoe.ru je v Leninskom rajóne Moskovskej oblasti. Na mapke vidno ulicu Leninského komsomolu, Sovietsky prospekt. Ako vyzerá vaše nové pôsobisko?
"Má 50-tisíc obyvateľov, je vzdialený asi ako Vajnory od centra Bratislavy, vari 15 kilometrov. Je to nové mesto. Videla som iba zopár budov z obdobia približne z roku 1920. Nielen Vidnoje pôsobí ako skanzen komunistickej minulosti. Sochy Lenina i Stalina vidím po celom Rusku. V krajine nie každý, ale azda aj väčšina nevníma minulosť negatívne. Je to pre mňa zvláštne. Rusko je krajinou veľkých sociálnych kontrastov. Bežní ruskí občania potrebujú oveľa viac času na pochopenie zmien než my."
Do ruskej ligy ste vstúpili prehrou, v Európskej ste po štyroch kolách bez nej. Aký dlhý čas ste mali na prípravu tímu?
"Začali sme veľmi neskoro s prípravou. Nebolo ju s kým začať. Končila sa ženská WNBA, bežali majstrovstvá sveta. Zvykla som štartovať prípravu v auguste, teraz som mala do októbrového začiatku ruskej ligy iba dva týždne."
Zahraničné posily prichádzali či prichádzajú postupne. V klube pôsobí americká olympijská víťazka Tina Thompsonová, na súpiske figuruje ďalšia zlatá z OH 2004 Diana Taurasiová. V závere uplynulej sezóny angažoval Kalmanovič legendárnu Lisu Leslieovú. Dal vám majiteľ aj nejaký konkrétny cieľ?
"Náš mecenáš rúbe vysoko, ale nevyslovil žiadne konkrétne ciele na náš spôsob - ak nevyhráte ligu, bude zle. Výborná Portugalčanka Penicheirová prišla neskoro, Taurasiová v kádri zatiaľ nie je. O Lesliovej sa zatiaľ nehovorilo. Pochybujem, že príde aj túto sezónu. Oporou je chýrna poľská strelkyňa Bibrzycka. Problémom tímu je nedostatok dobrých ruských hráčok. V tunajšej lige platí, že na palubovke musia byť v každej chvíli aspoň dve Rusky. V decembri však príde zo Samary výborná Svetlana Abrosimovová."
Zatiaľ ste v eurolige hrávali na ihriskách súperiek. Pred zápasom proti Šoproni slávnostne otvorili vo Vidnom novú halu. Ide len o halu alebo o športový komplex so širším rozmerom, čosi na spôsob basketbalového mestečka?
"O veľmi peknú halu, ktorá sa postupne rozrastie na všešportovú. Na víťazný zápas so Šopronom (76:59 pre Spartak - pozn. red.) prišlo štyritisíc divákov. Na poschodí je menšia hala, v ktorej bude basketbalová škola pre dievčatá. Povedie ju manželka Šabtaja Kalmanoviča, bývalá skvelá hráčka Anna Archipovová (hrávala aj v Košiciach - pozn. red.). V krásne riešenom športovisku pribudnú posilňovne, fitnes centrum. Pôjde o všešportovú halu s prioritným zameraním na ženský basketbal. Mala stáť už dávnejšie, stavba meškala."
Pôsobenie Spartaka vníma iba Vidnoje, alebo je váš nový klub známy po celom Rusku?
"Paradox, skôr celé Rusko ako Vidnoje. Náš prvý ligový zápas s Vologdou (Spartak prehral vonku 63:73 - pozn. red.) vysielala celoštátna televízia, rovnako včerajší šláger vo Vidnom s majstrovskou Samarou. V meste, kde pôsobíme, je najpopulárnejšia taká zvláštnosť - motobal na ľade. Vidnoje je v tom tuším majster sveta a aj cez víkend tu bol svetový šampionát v športe, ktorému vôbec nerozumiem. Niektorí obyvatelia aj šomrali, prečo postavili basketbalovú halu a nie zimný štadión. Kalmanovič je však dosť vplyvný človek, aby presadil svoju stratégiu. Po tom, čo odišiel z Vilniusu do Jekaterinburgu, hneď jeho klub vyhral ženskú Európsku ligu, doslova vykúpil najlepšie hráčky. Teraz sa uberá trochu inou cestou. Nakupuje, ale aj sa snaží vytvárať. To mi vyhovuje. Potrebujeme dobré ruské hráčky a silné zázemie."
Mal zápas so Šopronom pre vás nejaký zvláštny emotívny náboj?
"Bol trochu iný, čo je prirodzené. Veľmi ma potešil môj bývalý spolupracovník, dnes kouč maďarského tímu Norbert Székely. Povedal mi, že pokračujú presne v mojich stopách. Keď som zo Šopronu odchádzala, mala som pocit nedokončeného. Chýbali mi azda dva roky a trúfla by som si hovoriť o titule. Maďarské dievčatá potrebovali dorásť. Všade platí, že domáce basketbalistky majú doplňovať iba extra dobré cudzinky. Vtedy to má perspektívu."
Skúste porovnať súčasný Spartak a bývalú slávnu zostavu Ružomberka?
"Kvalitou sú vyrovnané. Rozdiel som už naznačila. V Ružomberku osem skvelých Sloveniek dopĺňali dve extra legionárky. Takýto stav si vyžaduje trpezlivosť. Kalmanovič ju má. Mám pocit, že vo Vidnom našiel basketbalový domov."
V Krakove, v druhom kole euroligy (Spartak vyhral nad Wislou 72:58), ste sa stretli s vašou bývalou zverenkou Ivetou Bielikovou, ktorá je asistentkou trénera vo Viktórii Košice. Tá hrala v ten istý deň proti krakovskej Corone, predzápasom k vášmu stretnutiu bol zasa súboj junioriek Ružomberka a Krakova. Videli ste tie zápasy? Sú na Slovensku stále talentované basketbalistky?
"Zápasy som nevidela, už sme sa museli koncentrovať na naše stretnutie. Ale šikovné dievčatá na Slovensku iste nevymreli. Je ich dosť. Slovenskou tragédiou sú vzťahy. Až sa napravia, môžeme ísť zase hore. Ak sa napravia, nevylučujem, že sa vrátim."
Spolu so svojou klubovou asistentkou Jelenou Mozgovou, bývalou zverenkou z Ružomberka, na diaľku radíte aj košickej Viktórii - stíhate?
"Bojujem o každú minútu, ale keď treba, poradím."
Hrávali ste v Prahe, potom dlhý čas trénovali menšie mestá, Ružomberok a Šopron. Zvykli ste si na moskovský veľkomestský ruch?
"Moskvu som zatiaľ poriadne nevidela ani ja, ani hráčky z cudziny. Viac sme v lietadlách, autách, autobusoch. Bola som už na Sibíri, v Tatarstane, v Kazachstane, ale napríklad v Treťjakovskej galérii nie. Tento deficit mienim rozhodne dobehnúť. Môj najlepší relax sú prechádzky spojené s pozorovaním a spoznávaním."
V Rusku pôsobí množstvo slovenských športovcov. Stretávate sa?
"Nie, všetci máme povinností vyše hlavy. Náhodou som stretla hokejistu Šterbáka v Novosibirsku na raňajkách v hoteli. Hokej mám veľmi rada, zo Šopronu som naň chodila do Bratislavy. Verím, že aj tu sa mi časom pošťastí. Na naše basketbalové zápasy pravidelne chodí najmenej jeden Slovák - istý pán Bosák, ktorý sa ku mne vždy hlási, čo človeka poteší."
Vizitka trénerky Natálie Hejkovej
Dátum a miesto narodenia: 7. apríla 1954 v Žiline
Vzdelanie: absolventka právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe
Mamičkina charakteristika dcéry: láskavá prísnosť a schopnosť načúvať
Pokus o charakteristiku z druhej ruky: Bojovníčka a optimistka s úžasným zmyslom pre iskrivú iróniu. Túto vlastnosť niekedy ľutuje, nie každý ju pochopí
Najobľúbenejšie čítanie: krátke poviedky od Jiřího Šlitra, Júliusa Satinského, Ephraima Kishona
Obľúbená hudba: každá okrem dychovky
Obľúbený herec: Jack Nicholson
Najkrajšie (vytúžené) auto: Chrysler Cruiser
Úspechy: Európska liga - 1993: 4., 1996: 3., 1997: 3., 1999: 1., 2000 - 1., 2002: 4.
Slovenská reprezentácia - ME 1997: 2. ako asistentka trénera Tibora Vasiľka, 1999: 4., postup na OH 2000, MS 1998: 8.
Československá liga - 1989: 6., 1990: 3., 1991 - 1993: 1.
Slovenská liga - 1993 (v tomto roku sa dohrávala československá a hrala i naša liga) - 2002: 1.
Pri ružomberskom titule 2003 pôsobila Hejková v tíme až do 27. februára 2003.
Maďarská liga: trénerka Šopronu od 7. 4. 2003, tri druhé miesta
Kto je Šabtaj Kalmanovič
Keď sa jeho rodičia v roku 1971 vysťahovali z Kaunasu do Izraela, mal 24 rokov. K podnikaniu ho inšpiroval nižší plat než mala jeho prvá manželka - gynekologička. Začal v kultúre, odtiaľ presedlal na obchodovanie. S juhoamerickým partnerom vlastnil niekoľko krokodílich fariem, založil podnik na spracovanie krokodílej kože. Keď ho rozbehol, predal ho a začal podnikať v stavebníctve. Striedavo žil v Afrike a Izraeli, filiálku mal v Nemecku i v Cannes. V Izraeli ho obvinili zo špionáže pre Sovietsky zväz, vo väzení sedel šesť rokov. "Odvtedy neprejdem križovatku na červenú. Ale - aspoň som sa naučil po arabsky," uviedol otec dvoch dcér. V roku 1993 sa vrátil do Ruska - podporuje najmä basketbal a zbiera obrazy.
FOTO
