BRATISLAVA - Časopis Svedectvo, ktorý vydáva Zväz protikomunistického odboja, uverejnil v novembrovom čísle oslavný článok o prívržencovi radikálneho "riešenia židovskej otázky" počas slovenského štátu Otomarovi Kubalovi. Kubala bol šéfom bezpečnosti vojnového slovenského štátu a hlavným náčelníkom Hlinkovej gardy. Predsedom zväzu je bývalý poslanec HZDS Arpád Tarnóczy, ktorý kandiduje na post na šéfa Ústavu pamäti národa.

Článok, ktorý vyšiel už v roku 1951 v Slovenskej ozvene z Venezuely, sa volá Hrdinská smrť náčelníka H. Článok, ktorý je vlastne listom Ladislava Jandu, vraj zverejnili, aby zvečnili "veľkého národovca, hrdinského bojovníka za slovenskú slobodu a štátnu samostatnosť".

Kubalu po vojne chytili v zahraničí a odsúdili na trest smrti. Popravili ho 28. augusta 1946. "Sláva a česť jeho pamiatke, ktorá nikdy nezahynie," píše sa v texte.

Kubala bol extrémistom vo vtedajšej slovenskej politickej špičke. "Veľmi sa angažoval po potlačení SNP, keď pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy robili tú najšpinavšiu robotu v spolupráci s nacistickými okupantmi," povedal hovorca Židovskej náboženskej obce Jaroslav Franek. Pohotovostné oddiely sa podieľali na masových vraždách v Kremničke a Nemeckej.

"Kubala bol veľmi radikálny aj čo sa týka židovskej otázky. Chcel ju riešiť podľa nacistického vzoru," dodáva Franek. Hovorí, že mnohí aj dnes proľudácky orientovaní historici sa od Kubalu dištancujú ako od extrémistu. Ľudia, ktorí o ňom dnes zverejňujú oslavné ódy, chcú rehabilitovať režim vojnového slovenského štátu, mieni Franek.

Nominácia Tarnóczyho na šéfa Ústavu pamäti národa pobúrila Židovskú náboženskú obec. Zväz protikomunistického odboja je organizácia, ktorá oslavuje 14. marec, vlani dokonca aj s prívržencami Slovenskej pospolitosti. Na šéfa ústavu navrhla Tarnóczyho SNS, ktorej tento post pripadol po koaličnej dohode.

Tarnóczyho však chce podporiť aj KDH. Poslanec František Mikloško hovoril o Tarnóczyho zásluhách pri prijatí zákona o nemorálnosti komunistického režimu. Ústav pamäti národa by mal pritom dokumentovať aj zločiny fašistického režimu rovnako ako komunistického.

Tarnóczymu odpor židovskej náboženskej obce neprekáža. "Je to možno názor 0,4 promile občianstva. Ak berieme demokraciu vážne, názor väčšiny je pravda," povedal vo štvrtok.