Tento článok nie je o ideologickom spore o úlohe štátu v spoločnosti. Pretože, aj keď bude minister tisíckrát opakovať, že štát vie zabezpečiť zdravotnú starostlivosť lacnejšie a efektívnejšie než súkromný sektor, je to len zámienka. Tu totiž nejde o blaho občanov ani o presvedčenie, že štát vie lepšie ako občania, čo je pre nich dobré, ale výlučne o moc nad prerozdeľovaním peňazí.
Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa dnes hospodária so 60 miliardami korún ročne (78 percent všetkých poistných zdrojov). S takýmto podielom na trhu sú jasnými lídrami trhu – ich zúfalá nákupná stratégia, neústretový prístup k poistencom i poskytovateľom sú dôvodom, prečo sa protrhové zmeny v zdravotníctve prejavujú tak pomaly. Ktorá iná poisťovňa než štátna si môže dovoliť minúť dve miliardy za informačný systém, ktorý dodnes nefunguje? Ktorá iná poisťovňa si môže dovoliť zdvojnásobiť zmluvné objemy s nemocnicou, v ktorej orgánoch sú kamaráti riaditeľa poisťovne? Ktorá poisťovňa je arogantnejšia pri rokovaní s lekármi? Pre zmluvy s ktorou poisťovňou sa poskytovatelia na jar vyhrážali štrajkom?
Dobrá správa: obe poisťovne svoj vplyv strácajú. Viac ako pol milióna ľudí z nich pri poslednom termíne odišlo do súkromných poisťovní, od januára klesne ich podiel pod 70 percent.
Eróziu poistného kmeňa štátnych poisťovní spôsobuje ich ťažkopádnosť a neefektivita. Pod neefektivitu sa podpisuje okrem neschopnosti aj závislosť týchto poisťovní od politiky. Rozhodnutia sú prijímané na základe politických, a nie odborných (ekonomických a medicínskych) argumentov. S peniazmi VšZP a SZP sa dajú robiť rôzne kšefty na rôznych úrovniach politiky, od poslancov parlamentu cez kraje až po miestne štruktúry.
Politické riadenie zdravotníctva nie je ničím novým. Politici využívali štátne nemocnice a štátne poisťovne po celý čas. Fungovalo to tak aj za vlády ľavice, aj za vlády pravice. Politici nie sú svätci a ak je pokušenie priveľké, podľahnú.
A pokušenie je obrovské. Vysoké výnosy, nulová zodpovednosť. Čo najhoršie sa stalo ktorémukoľvek z minulých riaditeľov štátnych poisťovní? Prinajhoršom ich odvolali z funkcie. Ivan Valentovič v predchádzajúcom živote doviedol ako riaditeľ Spoločnú zdravotnú poisťovňu na pokraj krachu. Len mimoriadna výpomoc 450 miliónov zo štátneho rozpočtu a ozdravný plán nariadený úradom pre dohľad odložili agóniu SZP o jeden-dva roky. Dôsledok? Dnes je Valentovič ministrom.
Odchod poistencov zo štátnych poisťovní politikov vydesil. Hrozí, že prídu o túto úžasne efektívnu mocenskú páku! Čo s tým? Zlepšenie konkurencieschopnosti týchto inštitúcií je asi nemožné. Naopak, veľmi jednoduché je administratívne nahnať do košiara týchto poisťovní väčšinu populácie, možno i proti ich vôli. Samozrejme, v rozpore s volebným programom vládnych strán, ako aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády.
Ak by sa tento boľševický nápad zrealizoval, v štátnych poisťovniach bude poistených okolo 80 percent populácie a budú rozhodovať o 88 percentách poistných zdrojov v zdravotníctve. Zabetónuje to dominantné postavenie štátu a súkromné poisťovne budú vytlačené do úlohy štatistu. Nepomôže to ani pacientom, ani zdravotníkom. Pomôže to podvodníkom, zlodejom a lumpom.
szalay.blog.sme.sk
Autor: TOMÁŠ SZALAY(Autor bol členom reformného tímu na ministerstve zdravotníctva.)
