o. Akú odpoveď však čakajú reportéri, ktorí sa niečo také na Putina spýtajú?

Podľa mňa je úplne samozrejmé, že také niečo sa poprie a platí to takmer všeobecne o každom šéfovi štátu. Aj keby mu reportér vzápäťí strčil pod nos rukavice so stopami polónia, zároveň účet z Univermagu, kde si pamätajú, že Putinov tajomník tam tie rukavice kupoval, aj tak by to poprel, veď dôkazy sa dajú vykladať všelijako. Tak načo sa vôbec na také niečo pýtať? A načo opakovať v správach, že ruský prezident to popiera? To akože, keď sa to bude opakovať dostatočne dlho, tak ľudí presvedčia, že predsa tí Rusi v tom musia mať prsty, keď to tak vehementne popierajú?

Nejde mi o to, či to urobili, alebo nie. To nemám odkiaľ vedieť. Len nechápem tých novinárov...

Toto, žiaľ, nie je jediný prípad. V Libanone zabili a už aj pochovali ministra P. Džamaila. Vraj za to môže Sýria, dôvody na to sú. Nuž, pozvali si na rozhovor nejakého sýrskeho predstaviteľa a položili mu rovnakú otázku: či v tom Sýria má prsty. No jasné, určite im povie, že áno. Svätá prostota. Aj pred americkým súdom politici klamú, nieto ešte v televízii. Tak čo čakajú od tých, ktorých už vopred považujú za klamárov – že sa priznajú? Krútim hlavou.

Autor: JURAJ LÖRINC, lorinc.blog.sme.sk