níkov.
Muzikanti sa volá súbor fotografií dizajnéra a fotografa Vladimíra Yurkovica, ktorý tam do 3. decembra vystavuje. Cvaká spúšť v momente, keď speváci a hudobníci boli „skutoční“. A za skutočnosť považuje rozhranie medzi súkromným a verejným, medzi každodenným životom a neopakovateľnými chvíľami na javisku. Keď opustia tlieskajúce publikum, keď si vydýchnu v zákulisí. Keď sú odrazu sami alebo osamelí.
Yurkovic je vtedy pri nich. Vždy so sivým pozadím, no postavy hudobného sveta nie sú sivé, ale svojské. Napokon, ako ich hudba. Držia svoje nástroje láskyplne aj odhodlane, niekedy ich ochraňujú na prsiach ako matka dieťa, niekedy sa tvária, akoby prezrádzali tajomstvo. Ešte z nich srší energia – speváčka Tina rozjašene tancuje, Marián Varga náruživo poťahuje z cigarety (na snímke), Erich „Boboš“ Procházka si ústnu harmoniku drží na srdci.
„Som v Apollo Business Centre a pozerám na si výstavu džezových hudobníkov,“ hovorí pán prechádzajúci nezvyklou galériou do mobilu a o sekundu je fuč. Yurkovicov zámer, aby návštevníci mohli priestorom voľne pretekať, aby si určovali svoje tempo sami, očividne vyšiel. Business je business a čas sú peniaze, ale to ešte neznamená, že výstavy sú len pre chudobných nepodnikavcov alebo že ich návštevu treba chápať ako celodenný program na víkend.
Niet sa čo čudovať tomu pánovi, že v chvate vyhodnotil fotografie so zadumaným Jankom Ledeckým či s Antonom Popovičom s taktovkou v ruke ako džezovú výstavu. Skutočne veľkú časť snímok tvoria džezmeni, hviezdy festivalu Bratislavské jazzové dni.
Fotografie nepochádzajú len z „džezákov“, lepšie povedané len z celovečerného koncertu. Yurkovic zachytáva aj muzikantov po udeľovaní cien Grand Prix Radio Slovenský rozhlas alebo po hosťovaní pražského muzikálu Galileo v Bratislave. Jozef Vojtek po predstavení drží ešte v dlani ruženec, Sabina Laurinová je divoká a Ivana Chýlková drzo sebavedomá.
Muzikanti sú len časť z Yurkovicovej zbierky fotografií. Zastrešujúcim pojmom sú Robotníci (Workers), v ktorom portrétuje ľudí hneď po „výkone“. V jeho robotníckom cykle zatiaľ nájdeme okrem hudobníkov aj naftárov potom, ako urobili vrt, spisovateľov po krstoch kníh a tanečníkov capoeiry a salsy.
Títo Robotníci majú od Salgadových Robotníkov z chudobných častí sveta so zničenými výrazmi tváre veľmi ďaleko. Yurkovicovi sú úplne iní – šťastní.
