Znázorňuje ju aj freska v miestnom kostole a uprostred lesa sa nachádza lokalita Drieň so skalou, kde sa obyvatelia mali zachrániť. Do skaly je vyrytý nápis, ktorého pravosť mal potvrdiť archeologický prieskum.
Archeológ a riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda nedávno písmo preskúmal a potvrdil, že nápis je autentický.
Výjav z kostolného obrazu a nápis na skale spolu súvisia. Nápis vznikol v roku 1700, teda niekoľko rokov po samotnej udalosti. Bolo to zrejme v období, keď sa začali ďakovné púte obyvateľov na Drieň. Tie veriaci z Vysokej v minulom roku ako starú tradíciu obnovili.
„Pred prieskumom som vedel iba toľko, že nečitateľný text by sa mal spájať s touto udalosťou a čiastočne som poznal starú legendu,“ povedal nám Jozef Labuda.
V histórii sa však vyskytlo viacero falzifikátov skalných nápisov, a preto bolo treba overiť pravosť nápisu z Vysokej.
Jozef Labuda s kolegyňami najprv nečitateľný nápis očistil od machu a nánosov zeme a až potom mohol archeológ písmo preskúmať. „Zistili sme, že nápis sem niekto vysekal 8. mája 1700. Pod ním boli písmená IHS, ktoré predstavujú symboly sviatosti oltárnej a tiež iniciály M. F. Predpokladáme, že by mohlo ísť o miestneho kňaza, ktorý bol v uvedený deň na bohoslužbách na tomto mieste,“ dodal Labuda.
Dátum podľa neho plripomína skôr výročie udalosti, nie udalosť samotnú. V roku 1700 už totiž konflikty medzi tureckým a habsburským vojskom neexistovali.
Podľa starého príbehu sa obyvatelia v strachu pred Turkami najprv zhromaždili v kostole a potom sa dali na útek smerom na Drieň. Tam ich Turci na koňoch dobehli a rozhodli, že mužov zabijú a ženy odvlečú do otroctva. Obyvatelia si vtedy kľakli k modlitbe a podľa legendy začalo zo sviatosti oltárnej vychádzať silné svetlo, ktoré úplne oslepilo Turkov. Tí sa v strachu rozutekali.
„Ako sa udalosť naozaj stala, nevieme. Prostredníctvom archívov a starých matrík by sa však dali zistiť nielen aktéri, ale aj niektoré dejinné súvislosti,“ dodáva Labuda.
Falzifikátov bolo v histórii veľa
Zatiaľ čo v prípade Vysokej sa autentickosť skalného nápisu potvrdila, história Slovenska pozná aj falzifikáty.
Zrejme najznámejším je runové písmo na skale Velestúr v Kremnických vrchoch. Hoci sa dodnes vedú spory o jeho pravosť, väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že išlo o ukážkový falzifikát. Nápis koncom 19. storočia objavil kremnický archivár Pavol Križko.
O niekoľko desaťročí neskôr však ďalší kremnický archivár Michal Matunák vyslovil podozrenie, že išlo o podvrh. Križko si vraj dal vyhotoviť tento nápis do skaly sám, aby urobil históriu Kremnice staršou a priviedol na Velestúr turistov. To sa mu podarilo, Velestúr je často navštevovaný dodnes a každý má záujem práve o runové písmo. To malo pochádzať z 2. storočia pred naším letopočtom. Viacerí odborníci však vylučujú, že by sa písmo v tomto type skaly mohlo zachovať taký dlhý čas. Mnohí sú napriek tomu dodnes presvedčení, že nápisy na Velestúre sú pravé.
(eta)
