„Počítač máme doma už niekoľko rokov, považujem ho za prirodzenú súčasť života,“ hovorí gymnazistka Jana. Internet používa takmer každý deň. V týchto dňoch si prostredníctvom pracovných ponúk na internete hľadá brigádu na leto. „Ak by sa mi podarilo, išla by som aj do zahraničia.“ Napriek tomu, že býva v dedine neďaleko Žiliny, má pocit, že jej život je porovnateľný so spolužiakmi z mesta.
Peter zo stavebnej učňovky má však iné skúsenosti: „U nás doma máme veľkú roľu. Keď je veľa roboty, trávim na nej s rodičmi celé dni.“ Keď mu zvýši čas, chodí väčšinou s kamarátmi hrávať futbal. „Občas si prečítam športový časopis, ale inak…“ pokrčí plecami a po chvíli sa prizná, že zájdu s kamarátmi aj na pivo.
Obaja majú rozdielne domáce zázemie. Zhodne si však pochvaľujú, že školu navštevujú v Žiline. „Predsa je tu viac možností. Aj keď ma rodičia podporujú v mojich koníčkoch, keby som sa nedostala do väčšieho mesta, myslím, že by som sa im nemohla venovať,“ hovorí Jana. Tri razy do týždňa chodí k súkromnému učiteľovi na klavír a na angličtinu.
Jana je plná ideálov, chce ísť do sveta, chce študovať. Petrove výhľady sú skromnejšie. „Keď skončím školu, budem si hľadať robotu, potom na vojnu, niekedy sa hádam aj ožením. Tak normálne.“ (aha)
