Už sedemnásť rokov si nemusíme robiť starosti, kde pred Vianocami kúpime mandarínky či banány. Trhová spoločnosť sa k nám vrútila a s drzosťou sebe vlastnou nám začala ponúkať výrobky od výmyslu sveta. To, čo podaktorí mohli dovtedy vidieť len v reklamách rakúskej televízie, sme zrazu mali na pultoch. Komu by bolo ľúto za dvoma druhmi jogurtov, mäsiarmi, ktorí vždy tajne k mäsu pribalia aj loj, za časmi, keď cukríky Bonpari boli serióznou hodnotou.

Ale predsa. Boli to časy, keď sme boli najmenej o dve desaťročia mladší. A minulosť sa často filtruje. Na zlé radi zabúdame, dobré sa zdá ešte lepšie. Dnes máme na výber desiatky žuvačiek, ale Pedro v našich detských časoch chutil najlepšie. Spomienky na zemiakový cukor či na čierne sladké pelendreky tiež patria k tým nezabudnuteľným.

Skrátka a dobre - galéria, ktorú uverejňujeme na tejto dvojstrane, nenechá asi nikoho, kto to zažil, chladným - vyvolá nostalgiu, smiech a možno aj hnev. Spomienky vyvolávajú ďalšie spomienky. Tak sme si zaspomínali, k čomu nás inšpirovala hlavne galéria na internetovej stránke socializmus.sme.sk.