Z Námestia Nebeského pokoja sa k Zakázanému mestu prechádza popod veľký portrét Maa.
"Helo, helo van dolar" je najčastejšia veta, ktorú turista počuje v okolí čínskych pamiatok. Predavači suvenírov sa zjavia so železnou pravidelnosťou a ponúkajú svoj tovar, momentálne s prevahou olympijských motívov. Za "van dolar" je najprv jedna šiltovka, ak s úsmevom odmietate, dve, tvrdohlavejším ponúkajú aj tri a posledný pokus sa končí pri štyroch. No nekúpte to! Musíte si zvyknúť, že tu každý predáva akýkoľvek druh tovaru a ponuka vysoko prevyšuje dopyt. Jednoducho, Číňania chcú zo všetkého ryžovať.
Peking bol v poradí piatym a posledným cisárskym mestom vo vyše 4000-ročnej čínskej histórii. Na sever ho presťahoval panovník Jung-le z dynastie Ming v 15. storočí. Cisársky palác dokončili v roku 1420 a na 500 rokov sa stal centrom moci Ríše stredu, čo je voľný preklad dvoch znakov používaných pre Čínu dodnes.
Do sídla "syna nebies" mohol vstúpiť len cisár s rodinou, vybraní úradníci, vojaci, konkubíny a eunuchovia, ktorí plnili úlohu palácových sluhov. Poddaní sa pod hrozbou trestu smrti nesmeli ani len priblížiť k palácovým hradbám, preto sa cisársky palác stal známy aj ako Zakázané mesto. Vládlo tu spolu 24 cisárov z dynastií Ming a Qing.
Jeho éra nedotknuteľnosti sa skončila počas republikánskeho povstania na začiatku 20. storočia. Po abdikácii cisára v roku 1912 zostala cisárova rodina v palácoch ešte trinásť rokov, až kým ju v roku 1924 zo Zakázaného mesta definitívne nevyhnali. Tento príbeh dokonale vyrozprával Bernardo Bertolucci vo svojom filme Posledný cisár. Aj keď potom tam ešte jeden vládca žil - červený cisár Mao.
Pre verejnosť boli tieto miesta sprístupnené v roku 1949. Aj dnes je Zakázané mesto centrom Pekingu, ale turistickým. Nájdete ho ľahko. Na známom námestí Tchien-an-men (Námestie Nebeského pokoja) sú dve zastávky červenej linky metra. Keď z neho vyjdete, rozprestiera sa pred vami najväčšie verejné priestranstvo na svete. S vládnymi budovami, pamätníkom čínskych obetí všetkých oslobodzovacích bojov, Čínskym národným múzeom a Maovým mauzóleom.
Za chrbtom máte hradby Zakázaného mesta s obrovským Maovým portrétom nad bránou Nebeského pokoja. Odtiaľ Mao 1. októbra 1949 oznámil založenie Čínskej ľudovej republiky. Vľavo od portrétu je nápis "Nech žije Čínska ľudová republika" a vpravo "Nech žije veľká jednota ľudí na svete". Popod Maa sa cez veľký park dostanete k hlavnému vchodu do palácov - bráne Wu-men (Poludňajšia). Tu sa stretáva celá Čína. Raz za život navštíviť zabalzamovaného "veľkého vodcu" a Zakázané mesto je pútnickou povinnosťou každého "pravoverného" Číňana.
V tejto multihlavej mase dobre vidieť miestnu módu za posledných 50 rokov. Staršia generácia stále s obľubou nosí blúzy `a la Mao, stredná sivú oblekovú módu 60. rokov a mládež sa snaží dobehnúť západný štýl. Všetci sa pohybujú v skupinách, organizované výpravy sú označené rovnakými šiltovkami, z každej strany sa valia davy, takže osamelý cudzinec tu môže trpieť stratou identity. Pľutie, strkanie, predbiehanie, hlučnosť sa stále považujú za prednosť, ale úradníci chcú do pekinskej olympiády v roku 2008 naučiť obyvateľov slušnejšiemu správaniu. V Pekingu napríklad existuje Hlavný úrad pre etický a kultúrny rozvoj. Jednou z jeho aktivít je kampaň za slušnejšie pľutie na verejnosti.
Za bránou Wu-men je prvé nádvorie, cez ktoré tečie potok zlatej vody s piatimi mramorovými mostami. Symbolizujú päť Konfuciových základných cností: cisár je štát, štát sa stará o občana, občan sa podriaďuje štátu, mladší sa podriaďuje staršiemu a žena sa podriaďuje mužovi (zákon, ušľachtilosť, úcta, vzdelanie a poslušnosť).
Nasleduje slávnostná brána Tai-he-men (Brána najvyššej harmónie) a za ňou obrovské nádvorie, uzavreté Palácom najvyššej harmónie. Tu sa konali výnimočné cisárske audiencie s účasťou až 100-tisíc ľudí. Smerom na sever sú tri samostatné priestory so zvláštnym určením: Sála najvyššej harmónie, Sála vyváženej harmónie a Sála udržania harmónie. Za nimi sa rozkladá súkromná časť s príbytkami obyvateľov Zakázaného mesta a záhradami. Toto územie opúšťal cisár len výnimočne.
Pre milovníkov štatistiky treba dodať, že celý komplex sa skladá z viac ako 800 budov s údajne 9999 miestnosťami. Za miestnosť sa však označoval akýkoľvek priestor medzi štyrmi stĺpmi. Pretože cisárska rezidencia mala byť kópiou nebeského poriadku, musela mať o jednu miestnosť menej ako mýtický palác nebeského cisára.
V celom objekte na vás útočia magické čísla a symboly. Severojužná os rozdeľuje centrálnu časť na dve takmer rovnaké polovice, kde sa mnohé architektonické prvky zrkadlovo opakujú.
Ak vás zaujíma história, oplatí sa na prehliadku vyčleniť celý deň, ale všetko sa stihnúť aj tak nedá. Potrebovali by ste najmenej rok na preskúmanie rôznych zákutí, vrátane Paláca pozemského mieru, Siene pokoja a úprimnosti, Veže šťastných oblakov, Paláca nebeskej čistoty, Domu červeného snehu, Siene silnej plodnosti, Paláca staroby naplnenou spokojnosťou, Siene pestovania charakteru, Pavilónu prekvitajúcej literatúry, Siene osviežujúcej hmly, Záhrady zapudených konkubín, Pavilóna tečúcej vodnej hudby, Paláca duchovného cvičenia... A to je len 13 možností z nekonečného radu ďalších.
FOTO - AUTOR
Autor: JURAJ MLADÝ
