Začiatkom osemdesiatych rokov začali, vzhľadom na klesajúcu kvalitu hraných filmov, režiséri spolupracovať s renomovanými spisovateľmi. Zoro Záhon a Ondrej Šulaj vtedy adaptovali pre film úspešný román Ladislava Balleka Pomocník. Príprava filmu zabrala tri roky. Rok trvala literárna príprava, počas ktorej vznikli štyri verzie literárneho scenára. Po nich nasledovali tri verzie technického scenára. Dlho sa tiež hľadali vhodné exteriéry, ktoré nakoniec tvorcovia našli v Maďarsku, odkiaľ sú aj dvaja hlavní predstavitelia. Výrazný podiel na úspechu filmu mal nepochybne skúsený maďarský herec Gábor Koncz v úlohe animálneho, po moci a majetku bažiaceho "pomocníka" Volenta Lančariča.

Film, nakrútený v koprodukcii s MAFILM Budapešť, získal množstvo domácich ocenení (Cena Československého filmu, Cena Československej filmovej kritiky, Veľká osobitná cena na 23. MFF Karlove Vary) a Zoro Záhonovi bola v roku 1983 udelená štátna cena Klementa Gottwalda za réžiu. Úspech Pomocníka vtedy v Smene triezvo hodnotil Peter Mihálik, bez toho, aby upieral filmu jeho kvality: "Ballekov, Šulajov a Záhonov Pomocník patrí objektívne k tomu najlepšiemu, čo sa vlani vytvorilo na Kolibe." Ďalej však konštatuje, že profesionálna úroveň filmov by sa mala stať "(...) podmienkou, nie výnimkou, filmovej umeleckej tvorby." (os)