V správe zo zahraničnej agentúry som sa dočítal, že v Japonsku trpia mnohé ženy takzvaným "syndrómom manžela na dôchodku". Je to choroba, pri ktorej sa u starších žien prejavia duševné aj fyzické príznaky ako depresia, bolesti žalúdka, vredy, vysoký krvný tlak z toho, že manžel prestal chodiť do práce, je na dôchodku a odrazu je celé dni doma. Podľa spomínanej správy trpí týmto syndrómom v Japonsku viac ako 60 percent starých dám.
Typický japonský manžel totiž väčšinu svojho života strávi v práci. Odchádza z domu skoro ráno, cesta do práce trvá dlho a každý deň robí nadčasy. Domov sa vracia iba vyspať. Keď je jeho manželka ženou v domácnosti, môže si doma robiť, čo chce a kedy chce. Tento jej životný štýl trvá celé roky, až kým manžel neodíde do dôchodku. Vtedy sa pre ženu končí akýkoľvek relax, všetok čas jej totiž vezme manžel. Prirodzene, závisí to aj od jeho povahy, ale ako poznám starých japonských workoholikov, tí nedajú žene vydýchnuť celý deň. Veď roky robila ich žena v domácnosti všetko, mnohí si preto nevedia vziať ani jedlo.
Muži na dôchodku často pripravia manželkám nepríjemné chvíle, keď ich kontrolujú, kam idú a kedy sa vrátia. Žena musí požiadať o dovolenie, keď si chce vyjsť na krátky výlet s priateľkami. Musí nachystať každé jedlo, každý chod, aby mužovi nič nechýbalo. Ak jej muž výlet dovolí, tak to je ten lepší prípad. Niektoré ženy dostanú prísny zákaz a musia výlet zrušiť. Tieto ženy sú z manžela-generála denne uštvané. Ale viete, čo je najhoršie? Muži netušia, že ich manželka má problémy.
Podľa existujúceho zákona má v Japonsku rozvedená žena v domácnosti nárok iba na veľmi nízku penziu. Na jar sa však práve tento zákon zmení tak, že budú môcť dostať sumu rovnajúcu sa polovici manželovho dôchodku (maximálne). Mnohí preto predpovedajú, že sa zvýši aj počet rozvodov starších manželských párov. Pravdou je, že už teraz zaznamenali v štátnych sociálnych poisťovniach množstvo telefonátov, keď sa klienti informujú na podmienky v prípade rozvodu.
Z doteraz povedaného vyznievajú japonskí manželia na dôchodku hrozivo. Dovolím si však poznamenať, že nie sú až takí zlí, ako by sa mohlo zdať. Sú to zodpovední muži, ktorí celý život tvrdo pracovali, aby zabezpečili rodinu. Nie sú to opilci, ktorí páchajú násilie na žene.
V súčasnej spoločnosti sú okolnosti uzatvárania a rozchodov manželstiev podstatne odlišné ako kedysi. Deje sa to zjednodušene asi takto: chcete byť s partnerom viac, vezmete sa. Už s ním nechce byť, rozmýšľate o rozvode. Mladí Japonci v súčasnosti uvažujú podobne, keď však boli mladí moji rodičia, vstupovali do manželstva pod spoločenským tlakom. Byť starým mládencom a starou dievkou bolo zahanbujúce. Byť mužom, ktorý má rodinu, a stať sa zadanou ženou, to bola spoločenská úloha. Snažili sa splniť ju, mnohí sa však pritom necítili navzájom ako partneri. Myslím si, že práve toto dnes spôsobuje "syndróm manžela na dôchodku". Keď o tom čítam v novinách, každý akoby sa prikláňal na stranu japonských žien. Ja by som sa však rád spýtal japonských žien - na čo ste mysleli viac, keď ste si brali vášho manžela? Na peniaze alebo na partnerstvo?
MASAHIKO
