Vo veku, keď si jeho fotografie lepila do pamätníčka. Mal dvadsaťpäť, ona trinásť. Doma im nikto neveril. Moravania RENÉ NOVOTNÝ a RADKA KOVAŘÍKOVÁ sa však napriek tomu stali najlepšou športovou dvojicou sveta medzi amatérmi aj profesionálmi. V Amerike pod vedením ruskej trénerky, legendárnej Iriny Rodninovej. Dnes sú manželmi a trénujú slovenské celebrity v televíznych Hviezdach na ľade.

Na mobile máte odkaz: Vyvolený práve nie je v dosahu. Aký máte vzťah k reality show?

RADKA: "Len profesionálny. Keďže nás zaujíma šoubiznis, musíme byť v obraze. Pokiaľ ide o mobil, patrí organizátorskej televízii."

Keď ste sa pred rokom v exhibícii Champions on Ice lúčili, vraveli ste: Už sa vidím obklopená vlastnými deťmi. Ale zasa ste v krasokorčuliarskom kolotoči. V čom spočíva mágia ľadu?

RADKA: "Lúčili sme sa len s českými fanúšikmi, v zahraničí sme vystupovali ešte aj na Veľkú noc vo francúzskej šou Philippa Candelora. Potom sme si chceli odpočinúť, no zrazu prišla ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť. Nemám teraz na mysli financie, ale to, že byť supervízorom projektu Hviezdy na ľade, čiže v pozícii, v akej boli v britskej verzii legendárni tanečníci Torvillová a Dean, je veľká česť."

RENÉ: "A zároveň obrovská výzva. Je úžasné pracovať s ľuďmi, navyše populárnymi, ktorí nikdy nestáli na korčuliach."

Na desiate výročie životného športového úspechu ste rozlúčku načasovali zámerne?

RADKA: "Tak to vyšlo. Pôvodne sme chceli končiť už v roku 2004, ale René na jeho začiatku utrpel ťažký úraz."

RENÉ: "Hrozilo, že žiadna rozlúčka nebude. Korčuľa môže byť zbraň, vravíme to aj účinkujúcim. Na tréningu v Brne pri zrážke s jednou, až bezohľadnou krasokorčuliarkou mi jej korčuľa prerezala šľachy pod kolenom tak, že chirurg po operácii skonštatoval, že veľa nechýbalo a bol by som prišiel o nohu. Našťastie, pomerne rýchlo sa uzdravovala a keďže ortopéd mi odporučil rehabilitovať aj kĺzavým pohybom na ľade, po pol roku som sa ku krasokorčuľovaniu vrátil."

Ako si spomínate na váš víťazný svetový šampionát 1995 v Birminghame?

RENÉ: "Keď stojíte najvyššie, ako sa dá, a hrajú hymnu vašej krajiny, vybaví sa vám v skratke všetko, čo ste pre to museli urobiť. Ten pocit sa nedá vyvážiť peniazmi. Mimochodom, boli sme poslednými naozaj amatérskymi šampiónmi. Okrem medailí sme dostali len pamätné zlaté mince. Finančné odmeny zaviedli až v nasledujúcom roku."

RADKA: "Spomienky sú nádherné, pripadá mi to však veľmi dávno. Bol to vrchol amatérskej kariéry, ktorej sme obetovali detstvo, mladosť, ba René aj dospelosť, veď vtedy mal už 32 rokov. Preňho to bolo zadosťučinenie, pre mňa, dvadsaťročnú, štart novej kariéry. Až s odstupom si uvedomujeme, aký veľký to bol úspech. A rokmi zrejme ešte nadobudne na hodnote, lebo nezdá sa, že by ho tak rýchlo niekto z Čechov zopakoval. Ale nezdá sa ani to, že by si nás doma za to nejako zvlášť vážili. Možno na staré kolená. Nestojím však o to, aby som bola slávna babička. Radšej by som si trochu slávy užila teraz." Vaša ruská trénerka Irina Rodninová sa pri vašom víťazstve rozplakala. Ako krasokorčuliarka získala desať svetových titulov, ako trénerka jediný - s vami.

RADKA: "Pre ňu to boli väčšie nervy ako pre nás. Videla som na nej, že by to najradšej odkorčuľovala za nás. Ale nesklamali sme, a to ju dojalo."

RENÉ: "Bola namäkko aj preto, že sme vyhrali nad jej krajanmi, tromi ruskými pármi."

Roky ste trénovali s Ivanom Rezekom. Ako ste sa dostali k slávnej Rodninovej?

RENÉ: "Rezeka si vážim, lebo vo mne odhalil talent a ako štrnásťročného ma z Ostravy stiahol do Brna. Keď sme však s Radkou v deväťdesiatom druhom na majstrovstvách sveta v Oaklande získali strieborné medaily, pokladal to za maximum, čo môžeme dosiahnuť. Na tradičnom exhibičnom turné medailistov v zámorí sme sa jeho kanadskému producentovi Tomovi Collinsovi zmienili, že asi skončíme, lebo doma nás odpisujú a nebudeme mať tréningové podmienky. Prídite do Ameriky, zareagoval. Zaplatil letenky a usmernil nás do kalifornského strediska Lake Arrowhead, kde v tom čase pôsobila Irina Rodninová. Nebyť jej, nikdy nie sme majstri sveta."

Čo nové vás naučila?

RENÉ: "Naučila nás vyhrávať. Tvrdila, že všetko ostatné vieme. Až u nej sme pochopili, prečo víťazia ruskí krasokorčuliari. Prečo dokážu v deň D a hodinu H vydať zo seba za štyri a pol minúty všetko. Oni totiž v príprave modelujú súťaž. Ak niečo zvládnete stokrát, zvládnete to aj sto prvý raz. Veríte si, nepochybujete, a to je ono."

Rodninovej sa vtedy rozpadalo druhé manželstvo a jej partner sa usiloval získať ich dcérku Aljonu. Prežívali ste to s ňou?

RADKA: "Keď sme prišli, boli to šťastní manželia. Amerika nebola Irininou vysnívanou krajinou. Neodišla za more kvôli sebe a trénovaniu, ale kvôli manželovi, ktorý tam pracoval. Spolu s ich dcérkou a so synom Sašom z prvého manželstva s Aleksandrom Zajcevom. K rozvodu to začalo smerovať až po skončení našej amatérskej kariéry, keď si jej manžel našiel inú partnerku."

Spasili ma deti a robota, skonštatovala v ruských médiách, keď sa vrátila do Moskvy.

RADKA: "Čo môže ženu viac naplniť než deti? S oboma mala a dodnes má veľmi pekné vzťahy."

RENÉ: "Aj nám bola skoro až mamou. Najmä spočiatku, keď sme dobre neovládali angličtinu. S Radkou si obzvlášť rozumeli. My sme jej pomáhali s deťmi či nákupmi a ona nám na ľade i v živote. Zoznamovala nás s vplyvnými ľuďmi. Aj s tým, čo nás čaká v profesionálnej kariére, na čo letia televízie. Učila nás nové, iné prvky. "

Okrem amatérskeho titulu majstrov sveta ste získali aj dva profesionálne. Európa si však profitituly veľmi neváži. Nehnevá vás to?

RENÉ: "Domovom profišportu je Amerika. My sme však pyšní, že ako jediní sme v tom istom roku získali amatérsky aj profesionálny titul. To sa nepodarilo ani Gordejevovej s Griňkovom či Wittovej. Keď v našom športe prejdete medzi profesionálov, začínate od nuly. Profisvet je úplne iný. Amatéri jazdia pre rozhodcov, kým v profesionálnom športe rozhodcovia dávajú na hlas publika. Je to šou, v ktorej standig ovation znamená titul."

V Amerike ste prežili päť rokov, nemali ste chuť ostať tam žiť?

RADKA: "Ja som aj mala, ale René nie."

RENÉ: "Hľadel som viac do budúcnosti. Diskutovali sme aj o možnosti usadiť sa v Spojených štátoch. Zrazu však z domu prišla ponuka vystupovať v ľadovom muzikáli Mrazík a bolo rozhodnuté. Presne po takom niečom sme túžili. Nie jednorazové exhibície, ale dlhodobá šou. Navyše pred domácim publikom, ktorého sme si v kariére veľa neužili."

Váš vzťah bol spočiatku akoby súrodenecký, neskôr milenecký a nakoniec je manželský. Ktorý z nich je ideálny pre rast športového výkonu?

RADKA: "Asi súrodenecký. Ale záleží najmä na kvalite vzťahu. Aj niektorí súrodenci sú na seba ako pes a mačka."

RENÉ: "Každý z nich má svoje čaro. Radka je moja štvrtá športová partnerka. Našiel som si ju sám, keď ma v dvadsiatich piatich rokoch začali odpisovať ako neperspektívneho. Bol som presvedčený, že je to typ zanedbaného talentu. Mala iba trinásť a keď som oslovil jej rodičov, povedali mi: Skús to, ale nezabi ju. Začínali sme za nulovej podpory a bez trénera. Ja som nemal súrodencov, takže starať sa o niekoho mi pripadalo zaujímavé. Musel som však odbúrať Radkin prvotný veľký rešpekt ku mne - ten je v páre na škodu. Za tri mesiace sme tak pokročili, že Rezek neveril vlastným očiam. Až potom sa nám začal venovať."

Ako reagovali rodičia Radky, keď sa z vás po rokoch stali milenci?

RENÉ: "Nepodporovali to, vznikali nezhody. Chápal som ich, báli sa, že sa s ich dcérou pohrám a nechám ju. Ale ja som mal jasno, aj keď netvrdím, že už vtedy som vedel, že sa vezmeme. Napokon došlo aj k svadbe. Bola v Brne, chystali sme ju však v Amerike, takže bola pre všetkých hostí prekvapením, viacerí na ňu dodnes spomínajú."

Šestky patria minulosti, krasokorčuľovanie sa dramaticky zmenilo. Myslíte si, že k lepšiemu?

RADKA: "Šestky chýbajú. Novým systémom hodnotenia si trochu oddialilo diváka. Priniesol väčšiu objektivitu, divák mu však veľmi nerozumie."

RENÉ: "Je asi spravodlivejší, ale až taký revolučný, že vyznať sa v ňom majú problém aj krasokorčuliari. Potrebuje čas, aby sa zdokonalil a vžil."

V kariére ste si užili dosť stresu. Prináša ho aj trénovanie celebrít vo Hviezdach na ľade?

RADKA: "Ja som skôr flegmatička, čo mi pomáhalo zvládať napäté situácie v pretekoch. Tu je to zábava. Naučiť pracovať vo dvojici a zladiť do páru ľudí, z ktorých jeden donedávna nestál na korčuliach, navyše vymyslieť choreografiu toľkých programov, je však aj vyčerpávajúce. Už len dať dokopy štrnásť dvojíc, čo bolo na mojej hlave. Veď niekedy ich toľko nesúťaží ani na majstrovstvách Európy. "

RENÉ: "Darmo im vravíme: My sme nervózni za vás, vy sa sústreďte na to, aby ste predviedli, čo ste sa naučili. Je to šou, ale oni medzi sebou súťažia. Za svoje výkony sa však naozaj nemusia hanbiť. Potvrdzuje sa, že keď sú ľudia húževnatí a niečo si obľúbia, siahnu na kraj svojich možností. Nikdy by som si nemyslel, že zvládnu zdvíhané figúry až nad hlavu - úžasné."

Inšpiruje vás to k pokračovaniu v trénerstve s ozajstnými krasokorčuliarmi, alebo naopak?

RADKA: "Skôr to naopak. Priznám sa, som veľmi unavená. Nikdy som ako trénerka nepôsobila, ani som ňou nikdy nechcela byť. René to má v krvi, obaja jeho rodičia sú učitelia. Samozrejme, výsledok našej práce na obrazovke je obrovským zadosťučinením. Keď však skončíme, nebude mi to chýbať. Šlo mi o skúsenosť, ktorá sa len tak nenaskytne."

Takže nemáte záujem pôsobiť ako trénerka?

RADKA: "Možno by som aj mala. Musela by som si však urobiť trénerské skúšky a museli by ma v nejakom klube chcieť. Vzhľadom na závisť, ktorá v našom športe panuje, to však nepredpokladám. Zverencov je málo aj na dnešný počet trénerov a ja cez lakte nepôjdem. Pomôžem, kde bude moja pomoc vítaná."

Nemyslíte si, že Hviezdy na ľade zdvihnú záujem detí o tento šport?

RENÉ: "Som o tom presvedčený. Krasokorčuliarske kurzy pre starších sú už vo svete bežné. Keď budú korčuľovať rodičia, je pravdepodobné, že korčuľovať budú aj ich deti."

RADKA: "Neviem si predstaviť lepšiu formu reklamy. Štrnásť priamych prenosov z krasokročuľovania, to televízia dosiaľ poskytla nanajvýš za sedem rokov dokopy."

Kedy prídu na rad deti u vás?

RADKA (so smiechom): Hneď utekám do obchodu, kde sa kupujú. Ale vážne: Necháme to na prírodu.