dochádzalo k tragédiám.

Príklady zneužitia zmeniek nájdeme aj v literatúre. Hrdina románu Janka Jesenského Demokrati, Ján Landík, v snahe získať peniaze na svadbu zvažuje možnosť požičať si v banke. „Azda by bolo najlepšie, keby si v banke pripožičal. Bez žíranta nedajú. Kto by mu i žíroval? Matka? Neraz ju už chcel získať na podpis, vždy povedala: ‘Nie. Máme príklad u otca, čo robia zmenky. Prikrývaj sa perinou, pokiaľ ti stačí. Ja ti, Janíčko, ani zmenku, ani zmenôčku nepodpíšem.‘ Bojí sa bánk ako čerta.“

Matkinu nedôverčivosť Jesenský opísal na základe vlastnej skúsenosti. Jeho otec, advokát a národovec Ján Jesenský, bol totiž príkladom zneužitia dôverčivosti na získanie podpisu na zmenku. Za Slovenskú národnú stranu kandidoval vo voľbách do Uhorského snemu v roku 1875. Na predvolebnú kampaň si požičal, podpísal tiež zrejme aj niekoľko zmeniek v prospech strany. Janko Jesenský v Demokratoch spomína: „Otec bol advokát v malom meste. Mal pekný majetok, ale prišiel oň. Pre voľby. ‘Musíš vystúpiť, Janíčko,‘ hovorili mu vedúci v strane. ‘Peniaze daj, veď ti to národ vráti.‘

Dával, kým mal, vlastné, keď sa vlastné minuli, požičiaval si. Národ ho nevyvolil a neplatil. Úroky sa pripisovali. Keď ich bolo toľko, že nemohol zaplatiť, národovci v banke mu povedali. ‘Zaplať si, Janíčko.‘ Potom upozorňovali: ‘Máte zročné zmenky, urobte si poriadok.‘ Potom pohrozili. ‘Pán pravotár, ak si za osem dní neurobíte poriadok, budeme vás žalovať.‘ Nasledovali pesničky vždy so silnejším a zbojníckejším refrénom. ‘Ak si nezaplatíte, budeme vás exekvovať. Ak nezaplatíte, bude licitácia.‘

Nevládal platiť. Bol už starý a chorľavý. V dome zrazu zavládla bieda.“ (mar)