. Obrázky, ktoré vysielali spravodajské televízie na celom svete, pripomínali jar 2005, keď Libanon prežíval cédrovú revolúciu. Džamáíla zastrelili v utorok za bieleho dňa, v kresťanskej štvrti Bejrútu v jeho aute.
Z účasti na atentáte mnohí podozrievajú práve Sýriu, tá obvinenia ostro odmieta. Atentát na Džamáíla bude vyšetrovať tribunál OSN, ktorý sa už zaoberá vraždou libanonského expremiéra Rafika Harírího. Podľa vyšetrovateľov OSN stála v pozadí tohto atentátu Sýria a jej blízki libanonskí spravodajskí dôstojníci.
Džamáílova vražda prišla v čase mocenského zápasu medzi šiitskym hnutím Hizballáh a demokraticky zvolenou vládou Fuada Sinioru. Tá je označovaná za prozápadnú. Hizballáh čerpá silu z toho, čo označuje za víťazstvo nad Izraelom v letnej vojne a požaduje väčší podiel na moci. Siniorova vláda zatiaľ vzdoruje, Džamáílova strata ju však oslabila. Hizballáh v týchto dňoch chystal veľké demonštrácie svojich priaznivcov, ktoré mali prispieť k pádu vlády. Teraz ich odložil, vraj dovtedy, kým opadnú emócie.
Na pohrebe včera libanonskí kresťania, Drúzi a sunniti vyjadrili podporu vláde. Hizballáhu tak chceli dať najavo, že nie toto hnutie, ale oni predstavujú väčšinu v Libanone. Po pohrebe prišli na námestie významní protisýrski politici, aj Džamáílov otec, bývalý prezident Amin Džamáíl.
K davu sa prihovárali z tribúny chránenej nepriestrelným sklom, okolo stálo veľa ochrankárov. V Libanone panuje presvedčenie, že Džamáíl nebol posledný „na zozname.“
Rečníci požadovali vyšetrenie vraždy a Sýrii odkázali, že sa jej nepodarí zvrátiť vývoj v Libanone. Sýria mala v krajine svojich vojakov takmer tridsať rokov a stiahli sa až minulý rok, počas cédrovej revolúcie.
„Sme tu, aby sme ukázali Hizballáhu a Sýrii, že sa nebojíme,“ citovala včera AFP ľudí, ktorí prišli na námestie. Vyjadrovali tiež nespokojnosť s prosýrskym prezidentom Emilom Lahúdom a kričali heslá, aby „Asadov špión vypadol z prezidentského paláca.“ Bašír Asad je sýrsky prezident a dobrý Lahúdov priateľ.
Atentát skomplikoval situáciu Sýrie. Zdalo sa, že Američania ju berú na milosť a uvažovali o nej ako o prípadnom partnerovi na riešenie irackej krízy. Teraz tvrdé jadro Bushovej administratívy získalo ďalší argument, že Sýria nie je seriózny partner.
Autor: mik
