Ako ste prišli k členstvu v dozornej rade v Transpetrole. Je výsledkom koaličnej dohody, ako to tvrdí o nomináciách minister hospodárstva Jahnátek?
„Od roku 1993 do roku 2004 som pracoval v Transpetrole. V rôznych funkciách som zodpovedal za výkon obchodných činností. Vrcholom našich aktivít bolo to, že v roku 1999 sa stalo Slovensko členom nadnárodnej organizácie INOGATE, ktorá sa zaoberá prepravou ropy z kaspickej oblasti do štátov EÚ.
Žiaľ po vstupe Jukosu do Transpetrolu sa možnosti tranzitných prepráv pre ostatné európske rafinérie prestávali využívať, keďže nekorešpondovali so záujmom minoritného vlastníka.
Zapojenie Slovenska a Transpetrolu do naozajstnej medzinárodnej spolupráce presadzujem od roku 2004 ako zástupca ukrajinského štátneho prepravcu ropy firmy Ukrtransnafta. Tá úzko spolupracuje s krajinami únie v projekte Odesa-Brody-Plock, ktorý budovaním nových ropovodov umožní práve v rámci programu INOGATE prísun kaspickej ropy z Azerbajdžanu a Kazachstanu do EÚ. V rámci takzvanej južnej trasy tohto projektu, ktorá vedie cez Slovensko, sú takéto dodávky možné už niekoľko rokov.
Pri našich rokovaniach o realizácii týchto možností som pravidelne rokoval aj s ministerstvom hospodárstva. Súčasná vláda deklarovala potrebu diverzifikácie zdrojov a zvýšenie prepravy ropy v ropovode Družba. Takto som sa dostal do povedomia ľudí v Smere, ktorí ma následne nominovali do dozornej rady. Tvrdenia, že vlastním firmu Tradepetrol spolu s človekom blízkym Jurajovi Širokému, sa absolútne nezakladajú na pravde. Išlo totiž o firmu bývalého manažmentu Transpetrolu a táto bola v celom rozsahu vymazaná z obchodného registra 31. júla 1998.“
Ako teda vnímate členstvo v dozornej rade Transpetrolu v tej súvislosti, že ste na Slovensku predstaviteľom ukrajinského prepravcu ropy?
„Tranzitné, strategické ropovody sú na západe buď v štátnych rukách, alebo ich vlastnia konzorciá tých spoločností, ktoré si ich postavili a navzájom sa kontrolujú. Treba povedať, že pokiaľ má v takejto spoločnosti rozhodujúce slovo akákoľvek súkromná ropná spoločnosť, je fungovanie ropovodu vždy vystavené riziku, že bude podriadené parciálnemu záujmu práve tohto vlastníka.
V podmienkach strednej a východnej Európy, kde všetky ropovody boli štátnymi spoločnosťami, považujem za najoptimálnejšiu úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných firiem, ležiacich na danej ropovodnej sieti. Všetky ich musí spájať spoločný cieľ zvyšovať kvalitu a objemy nimi prepravenej ropy. Vzájomná spolupráca jednotlivých firiem je samozrejme upravovaná aj rôznymi bilaterálnymi zmluvami. Svoje členstvo v Dozornej rade Transpetrolu preto vnímam ako vyšší stupeň napĺňania takejto vzájomne výhodnej spolupráce. Sám navrhnem, aby obdobným spôsobom bol vytvorený v dozorných radách partnerských organizácií aj priestor pre zástupcov Transpetrolu.“
Je podľa vás vôbec reálne, aby za danej situácie v akcionárskej štruktúre, keď má Transpetrol pod kontrolou Yukos Finance B. V., spoločnosť prepravovala kaspickú ropu na Západ?
„Pre obchod s ropou ako strategickou surovinou je na celom svete príznačné, že je vždy silne spojený s presadzovaním obchodno-politických záujmov. Mohlo by sa zdať, že to, či Slovensko v minulom období vedelo pre seba dostatočne využívať výhody tranzitu ropy, ktoré poskytuje naša poloha, je výsostne naším problémom. Nie je to však tak. Slovensko je riadnym členom EÚ so svojimi právami, ale i povinnosťami. Záujmom únie a, samozrejme, aj Slovenska je stále zvyšovať diverzifikáciu energetických zdrojov.
Úspešná diverzifikácia v zásobovaní akoukoľvek surovinou znamená pre kupujúceho rozšírenie zdrojov a na predávajúcich zvyšuje konkurenčný tlak. Riziko straty svojej pôvodnej pozície na trhu sa málokedy zaobíde bez protiopatrení. To čiastočne platí aj o možnostiach presadenia dodávok kaspickej ropy do EÚ. Čo sa však týka samotného Transpetrolu a dodávok kaspickej ropy do českých Kralúp - lebo tie sú zatiaľ práve tým ašpirantom na jej prepravu cez Slovensko) - som optimista. Kralupy už niekoľko rokov pracujú s takou technológiou, ktorá vôbec neumožňuje spracovávať ruskú ropu. Sú výhradne zásobované ropovodom z Terstu, teda cez Taliansko a Nemecko. Zhruba 40 percent nimi spracovanej ropy tvorí práve ropa z Azerbajdžanu. Táto by mohla pritekať cez naše územie. Nešlo by pri tom o prepravu na úkor ruskej ropy. Ba práve naopak, postupným odľahčovaním ropovodu Ingolstadt z Nemecka do Čiech sa vytvárajú reálne predpoklady používať ho aj na prepravu povedzme ruskej ropy do Nemecka.
Napokon pri silnejúcej orientácii ruských ropných spoločností na Čínu a Japonsko je podľa mňa reálne vytvoriť priestor aj na prepravu kaspickej ropy na Západ.“
O čo sa chcete v Transpetrole usilovať?
„Predpokladom optimálneho fungovania Transpetrolu je doriešenie problémov, súvisiacich s usporiadaním vlastníckych vzťahov. Musíme si uvedomiť, že skutočná hodnota Transpetrolu nespočíva v jeho účtovnom ohodnotení. Dokonca ani ekonomické výsledky nie sú tým najdôležitejším. Skutočná hodnota spoločnosti spočíva v tom, že je kľúčom k prísunu ropy do rafinérií, ktoré sa nachádzajú v jej dosahu a jej správaním môže byť ich ekonomika ovplyvňovaná. Pri riešení vlastníckych vzťahov v Transpetrole musíme počítať, že úspech bude možné dosiahnuť len pri vzájomnom konsenze všetkých zúčastnených strán. A je jasné, že pôjde o strany so záujmami, presahujúcimi len účtovnú hodnotu Transpetrolu. Budem sa usilovať, aby som aj prispel k úspešnému doriešeniu tejto problematiky a rovnako k tomu, aby sa zvýšila vyťaženosť ropovodu Družba.“
Autor: IVAN ŠTULAJTER VIERA FIDLUŠOVÁ
