Reakcia na film nielen v Kazachstane, ktorého hrdinom je tupý, primitívny a sexuálne neukojený kazašský novinár Borat Sagdijev, je rozporná. Pôvodne rozhnevaní kazašskí politici sú však teraz zhovievavejší. Po niekoľkých oficiálnych protestoch sa snáď dokonca aj u politikov prejavil zmysel pre humor, jav v tejto kategórii občanov taký vzácny. Zrejme im niekto múdry poradil, že bojovať proti karikatúre, satire a humoru politickými represívnymi metódami je voda na mlyn tých, ktorí dielo vytvorili.
Skrátka, práve z týchto dôvodov – aby naštval politikov – britský komik Sacha Baron Cohen film nakrútil. A tak sa začali radšej dielu nakoniec smiať. Veľvyslanec Kazachstanu v Británii Jerlan Idrisov bol čestným hosťom na premiére v Londýne, a vraj sa aj dobre bavil.
Obrat nastal len nedávno. V populárnom kazašskom denníku Karavan vyšiel článok o tom, aký je film vtipný a keď niekoho uráža, rozhodne nie Kazachov. Touto kritikou Kazachovia predbehli v tolerancii dokonca aj európskych, ruských a amerických kolegov.
Pôvodne Rusko po Kazachstane solidárne film zakázalo. Nasledovala hrozba súdom zo strany kazašského štátu. Cohen sa nemohol radovať viac – škandál len zvýšil jeho popularitu. Vzápätí protivníkov pochválil za to, že sa snažia z Kazachstanu vybudovať civilizovanú krajinu a vďaka nemu zvýšili minimálny vek na uzatváranie sobáša na osem rokov. Rusi ho ihneď obvinili z podnecovania národnostnej nenávisti. Napriek tomu sa film v Moskve už začína presadzovať – na čiernom trhu.
Kým Kazachstan dostáva zelenú celkom oficiálne, Borat sa stáva národným hrdinom. Najskôr ho zobrali na milosť ľudové masy, snáď aj preto, že oficiálne vedenie nešetrilo kritikou. Nakoniec aj časť politického establishmentu vyzvala Kazachov, aby pestovali väčší zmysel pre humor – musia stráviť aj to, že Kazachovia podľa Borata pijú konský moč a s obľubou usporadúvajú lovy na Cigánov.
Lenže londýnsky komik nešetrí nikoho. Odpudivá dedina (v skutočnosti rumunská), hrdosť kazašského národa, mestečko Kusek, rozzúrili skôr rumunských obyvateľov tejto filmovej kulisy. Nie sú prví ani poslední, čo podali na Borata žalobu pre nactiutŕhanie. Filmári im totiž nahovorili, že sa u nich nakrúca dokumentárny film o nezamestnanosti. Výsledkom bol film o dedinských primitívoch, ktorí znásilňujú vlastné dcéry a sexuálne sa ukájajú na sestrách.
Podobne sa nakrúcalo aj v USA. Aktéri často o prítomnosti kamery ani nevedeli. Preto Cohena zažalovali ďalší. Aj Američania sa ocitli so Stredoázijčanmi na jednej lodi. A to nielen v epizóde, kde Borat spieva na rodeu kazašskú hymnu na motívy americkej, či keď praje americkému národu, aby sa dosýtosti napil krvi irackých mužov, žien a detí.
Výsledkom je, že Borata všade vo svete vítajú s kazašskými vlajkami a vďaka nemu sa táto krajina dostala aj do povedomia ľudí, ktorí na mape len ťažko nájdu Áziu. Časopis The Times robil bleskový prieskum a anketa ukázala, že až 81 percent opýtaných by v Kazachstane chcelo stráviť víkend. A kazašskí prezident ich verejne pozval na návštevu.
PR akcia je to síce svojrázna, ale mimoriadne účinná. Ak by v minulosti na človeka, ktorý povie, že je Kazach, na Západe pozerali s nepochopením, lebo o takej krajine ešte nikdy nepočuli, teraz týmto predstavením vzbudí veselý úsmev. A ten je asi lepší ako obavy či ľahostajnosť.
