amestnancov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách“. V nich je teraz zamestnaných vyše 150-tisíc ľudí.
V prípade, že by zástup 30-tisíc ľudí približne v rovnakom období prišiel na trh práce, zvýšilo by to nezamestnanosť asi o jeden percentuálny bod. V súčasnosti je miera nezamestnanosti tesne pod desiatimi percentami.
Za rok to nezvládnu
„Zdá sa mi to nereálne. Považujem to za slogan, ktorý by dobre znel pred voľbami,“ povedal bývalý splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský. Tvrdí, že na 20-percentné zníženie nie sú vytvorené žiadne technické ani legislatívne podmienky. „Ako dlhodobý cieľ si to viem predstaviť, ale nedá sa to stihnúť v jednom roku,“ povedal Nižňanský. Na to, aby sa to podarilo, by podľa neho musel „naplno fungovať eGovernment a vláda by musela zmeniť množstvo zákonov“.
Bývalý šéf zrušeného Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai povedal, že je všeobecne známy fakt, že v štátnej správe je prezamestnanosť, je drahá a náklady na ňu sú vysoké. „Stále sa o tom veľa hovorí, ale málo koná,“ povedal.
Zoštíhľovanie podľa neho treba posudzovať aj z pohľadu funkčnosti štátnej správy. „Nie som presvedčený o tom, že štát je pripravený zrealizovať zoštíhlenie o pätinu bez rizika znefunkčnenia štátnej správy,“ povedal Plai.
Okrem toho, napríklad medzi policajtmi, ktorí sú tiež štátnymi zamestnancami, je opačný problém. Je ich nedostatok, treba ich skôr prijímať, ako prepúšťať. „Je veľmi jednoduché povedať číslo, ale zredukovať štátnu správu za jeden rok o 20 percent je neuskutočniteľné,“ povedal Plai. Takémuto rozsiahlemu kráteniu musia podľa neho predchádzať seriózne analýzy. „Vyhlásenia nestačia.“ Zrušený Úrad pre štátnu službu svojho času robil takzvaný model kvality riadenia, cez ktorý sa posudzovalo, či štátne úrady fungujú efektívne a či ich treba zrušiť. Bol to projekt Európskej únie. „Obávam sa, že v tom nemá kto pokračovať a môže dôjsť iba k subjektívnemu posudzovaniu zo strany šéfov úradov, ktorí sú väčšinou politickými nominantmi. Potom v tom ale nevidím záruku kvality,“ povedal Plai.
Právny problém s prepúšťaním
Pri prepúšťaní vznikne rezortom aj právny problém. V štátnej správe pracuje niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí sú zamestnancami podľa zákona o štátnej službe. Ten pri rušení miest umožňuje prepustiť zamestnanca, len ak nesúhlasí s preradením na iné miesto. V takom prípade mu však úrad musí po prepustení vyplatiť dvoj- alebo trojmesačné odstupné.
V štátnych rozpočtovkách je pritom priemerný mesačný plat vyše 20-tisíc korún. Prepúšťanie by bolo navyše spočiatku značnou finančnou záťažou. Pozitívne efekty sa dostavia až s odstupom niekoľkých mesiacov. Ak by totiž vláda naozaj prepustila 20 percent štátnych zamestnancov, odstupné by sa mohlo vyšplhať až na osem miliárd korún. Zároveň by pravdepodobne stúpli aj náklady na podpory v nezamestnanosti.
Prepustiť štátneho úradníka možno podľa zákona o štátnej službe aj inak: keď „v dvoch po sebe nasledujúcich hodnoteniach štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky“. Lenže taký postup by mohol byť napadnutý na súde ako represia, keby sa „formalisticky“ použil pri napĺňaní uznesenia vlády.
Ministerstvá sa o prepúšťaní vyjadrujú zdržanlivo
BRATISLAVA – Ministerstvá reagujú na uznesenie vlády o masívnom prepúšťaní v štátnej správe rôzne. Oslovili sme niekoľko rezortov. Z nich iba časť zareagovala na naše otázky. Odpovedali buď zdržanlivo, alebo prepúšťanie úplne vylúčili.
„Proces je v štádiu príprav. V súlade s uznesením vlády sa plánuje realizovať v priebehu budúceho roka,“ povedala Andrea Polačiková z komunikačného odboru na ministerstve vnútra. Ministerstvo spravodlivosti cez hovorcu Michala Jurčiho tvrdí: „Rešpektujeme uznesenie vlády, vykonávame analýzu.“ Na otázku, či prepustia 20-percent zamestnancov povedal, že „presné počty zatiaľ neboli určené“.
„V súčasnosti sa u nás uskutočňuje analýza, pripravuje sa audit v obsahu a štruktúre ministerstva a priamo riadených organizáciách,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová.
Ministerstvo zdravotníctva zrejme prepúšťať nebude. „V rezorte nie je v súčasnosti možné a prípustné rušiť žiadne činnosti,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková. Rezortu v minulých rokoch pribudli kompetencie, ale bez pracovníkov. „Z tohto dôvodu znižovanie počtu zamestnancov o 20 percent bez ohrozenia funkčnosti rezortu považujeme za veľmi ťažko dosiahnuteľné,“ povedala.
(ľja)
Nohy v odvare z dubovej kôry
Priestor na redukciu v štátnej správe nepochybne existuje. Napríklad na ministerstve spravodlivosti robili ľudia, ktorí popri práci stíhali všeličo. „Mali sme tu istú pani, ktorá si močila v pracovnom čase nohy v odvare z dubovej kôry a behala v natáčkach,“ povedal hovorca rezortu spravodlivosti Michal Jurči. Opodstatnenosť týchto „mimopracovných“ aktivít zdôvodňovala tým, že je príbuzná istej bývalej vysokopostavenej osoby na ministerstve. Paradoxne, na ministerstve táto pracovníčka naďalej pracuje.
Iní využívali pracovný čas na zmysluplnejšie aktivity. Napríklad bývalý riaditeľ jedného odboru v tom istom rezorte bol taký „pracovne vyťažený“, že si stihol urobiť z ministerských garáží súkromnú autodielňu. „Všetko nasvedčuje tomu, že spoločne so svojím bratom sa svojmu koníčku venovali niekoľko rokov,“ povedal Jurči. Uvedený riaditeľ už na ministerstve nepracuje. Potom, ako ho odhalili, sám podal výpoveď.
(ľja)
