na trinástich ročníkoch Mesiaca fotografie, či na kolektívnych alebo samostatných výstavách.
Prístup organizátora k fotografiám ako artefaktom je priam katastrofálny: bežnou praxou je (ak sa vám fotografie z výstavy vôbec vrátia!), že sú poškodené, v niektorých prípadoch úplne zničené.
Keďže „nie sú peniaze“ na poistenie a požiadať organizátora o preberací protokol by sa rovnalo umeleckej samovražde, všetky náklady si hradí autor. Keďže „nie sú peniaze“, organizátor ponúkne študentom zapožičanie rámov z fundusu Mesiaca fotografie za peniaze, keďže „nie sú peniaze“, slovenský fotograf môže vystavovať v dome fotografie, len ak si nájde sponzora na tridsaťtisíc korún.
Popri tom si slovenský fotograf musí dať obrovský pozor na to, aby si nepohneval organizátora, čo by znamenalo bez ohľadu na úroveň a kvalitu jeho prác koniec vystavovania na akciách spojených s organizátorom.
Mesiac fotografie bol tento rok podporený z dotácie ministerstva kultúry 100 % požadovanej sumy!!! Spolu s dotáciou na fotoškolu Stredoeurópskeho domu fotografie je celková suma 2 milióny Sk. Tento rozpočet organizátorovi zabezpečuje minimálne to, že akákoľvek iná – rozumej nezávislá od organizátora – fotografická aktivita má len minimálnu šancu získať grant z MK.
Tento rozpočet je, myslím si, dostatočný na to, aby zahraniční návštevníci Mesiaca fotografie nemuseli mať pocit, že cestujú v čase…
Táto suma je dostatočná na to, aby sme si nemuseli privierať obe oči už šestnásť rokov.
Mesiac fotografie ako podujatie, ktoré by malo pozdvihnúť úroveň a kvalitu slovenskej fotografickej scény, sa z môjho pohľadu stáva skôr kontraproduktívnym.
Autor: FILIP VANČO (Autor je fotograf, vedúci pedagóg Ateliéru fotografie VŠVU v Bratislave)
