ku neseného vedecko-technickou revolúciou. Verili v budúcnosť, kde symbióza vedy a umenia vytvorí v spravodlivo usporiadanej spoločnosti nového, šťastného človeka.
Vtedy ani intelektuáli, ani umelci netušili, že jednostranné smerovanie spoločnosti bez otvorenej diskusie môže viesť k diktatúre, že umenie a veda môžu byť zneužité na upevnenie totalitnej moci, tej, ktorej napokon pôvodné avantgardy prestanú vyhovovať.
Aby tvorba umelcov, ktorí za slobodu svojho prejavu radšej emigrovali, odišli do vyhnanstva, či dokonca si siahli na život, nedráždila masy, ich texty sa prestali v sovietskom Rusku vydávať a obrazy i sochy sa viac ako na polstročie ukryli do depozitov. V súčasnosti sa aj tu ich diela opäť zverejňujú.
Pre domáce publikum bola iste satisfakciou výstava Európsky neokonštruktivizmus 1930 - 2000, ktorú pripravilo pre Moskovské múzeum súčasného umenia Múzeum Milana Dobeša z Bratislavy: podčiarkla autentickú prítomnosť tradície avantgárd v inštitúcii, ktorá jej klasikov - Tatlina, Maleviča, Exterovú a ďalších - prezentuje v stálych expozíciách.
Exkluzívnu výstavnú kolekciu pripravil kurátor, ktorý s ním dlhodobo spolupracuje, taliansky umelec Getulio Alviani. V Bratislave kedysi vystavoval na Danuviu 68, odvtedy komunikuje s priekopníkom neokonštruktivizmu Milanom Dobešom, čo po nežnej revolúcii obe strany zúročili v prospech spoločného cieľa: pestovania výtvarného smeru, ktorému zasvätili život.
V kolekcii zostavenej z troch súborov - 22 umelcov pre Vukovar, 11 zo strednej Európy a výberu z ôsmich výstav Milana Dobeša - sa stretli mená klasikov (Delaunay, Munari, Seuphora, Vasarely, Dobeš, Kolíbal, Alviani) s menami generačne mladších umelcov ako Kapusta či Pala. Plošné i priestorové variácie geometrických kompozícií čistých tvarov a žiarivých farebných kombinácií rozjasnili jedno poschodie historickej budovy múzea.
Elegantná nevtieravosť vzdušnej inštalácie podčiarkla jej optimistické vyznenie a pritakala súzneniu so svetom harmónie a dokonalosti, ktorú neokonštruktivizmus sprostredkúva. S nostalgiou možno dodať, že pôsobila ako krásna utópia v dnešnom svete rozkolísaných hodnôt.
Výstava upútala pozornosť moskovského publika. Hoci sa už aj doma stretáva s dielami svetoznámych predstaviteľov ruskej avantgardy začiatku 20. storočia, diela súčasných neokonštrutivistov nevidí často. Nefigurácia ako taká nie je v aktuálnom ruskom výtvarnom umení plne akceptovaná. O spôsob zobrazenia skutočnosti sa ešte stále zápasí.
Názorová pluralita sa toleruje v oblasti fotografie a nových médií, obraz a socha ostávajú zviazané s tradičnou predstavou väzby k optickej skutočnosti. Pre nás už zabudnutá diskusia je tu ešte stále háklivá.
Autor: Zuzana Bartošová Moskva - Bratislava (Autorka je historička umenia)
