Sláva internetu, ako celosvetovej počítačovej siete, rastie a padá na jeho používateľoch. Kým na jednej strane by sme radi videli internet v každej domácnosti - a najlepšie rýchly, širokopásmový - tak na strane druhej nechceme v sieti škodlivé vírusy, trójske kone a nezabezpečené počítače. A či ide o vírusy, alebo ide o nezabezpečené počítače, vždy je za tým používateľ siete.
Zakázať prístup neskúsenému či útočníkovi sa však len tak nedá. Najmä, ak sú útočníci organizovaní a nejde im len o náhodné vymazanie vašich údajov alebo fotiek z dovolenky, ale o kradnutie a zarábanie peňazí. Áno, písanie vírusov a trójskych koňov už nie je ukážka umenia programátora, je to praobyčajná zlodejina a biznis.
Bojovať proti útočníkom sa do určitej miery dá. Proti trójskym koňom a kúskom nebezpečného kódu poletujúcim po sieti sa môže jednotlivec vcelku úspešne brániť tak, že svoj počítač zabezpečí. Na to slúžia antivírové a antispyvérové programy, a tzv. firewally, teda akési ochranné múry. Tie kontrolujú komunikáciu počítača so sieťou a chránia pred neželanými vstupmi útočníkov do neho.
Dokonalá bezpečnosť existuje - stačí vytiahnuť internetový kábel z počítača. Ak tam má ostať, tak ostáva otázkou, koľko do bezpečnosti dát investovať. Pri hernom počítači je asi zbytočné dávať desiatky tisíc ročne za ochranu, pri firemnom serveri s dôležitými dátami - ak už musí byť pripojený aj do internetu - sa niekedy oplatí investovať aj stovky tisíc. Strop by pritom mala určovať hodnota dát. Tie najhodnotnejšie by sa však na počítači pripojenom na internet ani nemali objaviť.
S armádou neskúsených používateľov, ktorí ani len netušia, aké nebezpečenstvá im na internete hrozia, sa však proti útočníkom ťažko bojuje. Akési základné školenie by teda mal dostať každý jeden používateľ internetu. Že je to utópia? Samozrejme. Veď aj preto máme počítačových technikov.
IVAN KAHANEC
