Narodila sa v roku 1906 v Šarišskom Štiavniku. Keď mala päť rokov, stratila matku a šesť detí vychovával otec sám.
Ako spomína, aj keď nepochádzala na vtedajšie pomery z chudobnej rodiny, už ako päťročná musela slúžiť u cudzích ľudí. „V zime či v lete bosá, len v halenke a plachte od mamy som chodievala slúžiť ku gazdom za kúsok chleba. Do školy som nechodila,“ spomína babka Helena.
Čítať i písať sa učila od iných. Cestovať nemohla, ale ešte aj dnes si rada listuje v atlase. Slúžila dvadsaťdva rokov a 29-ročná sa vydala za Jána Bajcuru. Vychovali spolu syna a tri dcéry.
S jednou z nich, s Annou žije v Giraltovciach. „Pamätám sa na otcove životné zásady. Hovorieval, neubližuj nikomu, nekradni a neklam, lebo na to sa vždy príde a budeš sa hanbiť,“ spomína pani Anna na otcove ponaučenia.
Bajcurovci prežili v manželstve šesťdesiat rokov, stihli osláviť aj diamantovú svadbu, potom babka ovdovela. Napriek ťažkému životu z nej sála optimizmus a viera, že všetko zlé sa na dobré obráti. S úsmevom hovorí: „Človek musí byť k druhým dobrý. Aj ku mne ľudia boli a tým, čo neboli, som odpustila.“
Autor: ak
