Ide o starú raziareň, v ktorej sa mince razili už v 15. storočí. Do najstaršej, nepretržite fungujúcej mincovne na svete nemali návštevníci donedávna voľný vstup. Záujem o exkurzie bol pritom veľký. Jaroslav Setnický z odboru marketingu Mincovne Kremnica nám potvrdil, že žiadosti o návštevu mincovne boli takmer na dennom poriadku, dlhé roky im však nemohli vyhovieť. Dôvodom boli prísne bezpečnostné opatrenia, keďže v mincovni sa pracuje s drahými kovmi. „Návštevy či exkurzie by mohli zároveň narušiť technologický proces výroby, takže mincovňa bola pre verejnosť roky nedostupná,“ dodal Setnický.
Výrobná a expozičná časť podniku sú dnes oddelené tak, aby bezpečnosť výroby nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Význam sprístupnenia starej raziarne vysoko hodnotí aj riaditeľ mincovne Vlastimil Kalinec. „Predpokladáme, že záujem o túto expozíciu bude veľký,“ dodal. V raziarni sú stále funkčné stroje, na ktorých sa razili aj prvé československé dvadsaťhalierniky v roku 1921.
„Raziarne sa často považujú za srdce mincovní. Vrcholí v nich totiž technologický proces spracovania mincových zliatin. Dôkazom ich historickej dôležitosti pre štát je, že celé zariadenie bolo po každej z dvoch svetových vojen násilne vyvlečené alebo zničené,“ dodáva Setnický. Stroje v raziarni pochádzajú od viedenskej firmy Vulkan.
Do Kremnice sa dostali po prvej svetovej vojne, keď o tom rozhodli ministri novej ČSR. Ako prvý bol do výroby uvedený nový vulkan v roku 1921, ktorý je funkčný dodnes. Časť strojov zničila po druhej svetovej vojne ustupujúca nemecká armáda. Expozíciu hodnotia odborníci ako technickú pamiatku nadnárodného významu.
