Keď nastupoval do úradu, táto oblasť bola považovaná za okrajovú a europoslankyňa Monika Beňová to ironicky okomentovala slovami, že komisár bude cestovať po Európe a otvárať výstavy. Nadšený nebol ani Ján Figeľ a pripustil, že by radšej pokračoval v agende o podnikaní a informačnej spoločnosti, ktorú mal pár mesiacov na starosti ešte počas komisie Romana Prodiho.
Lukratívna oblasť?
Odvtedy sa mnohé zmenilo a Figeľova agenda začína byť viditeľnejšia. Komisia pod tlakom ubrala na mnohokrát nezmyselnom navrhovaní nových zákonov a v krízovej situácii po neschválení európskej ústavy Francúzmi a Holanďanmi si uvedomila, že musí viac komunikovať s občanmi. „Európu“ chce dostať do škôl, hovoriť s mladými a podporovať spoluprácu univerzít. Šancou pre Figeľov tím je aj väčší dôraz na tzv. lisabonskú stratégiu, ktorá má zvýšiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.
„Nechcem nič kamuflovať. Význam našej agendy rastie a nikdy nebola tak v centre Európy ako teraz,“ hovorí Ján Figeľ a pridáva príklad, ako lídri únie počas summitu v Hampton Courte pri Londýne vlani v októbri zaradili univerzity a výskum medzi rozhodujúce oblasti pre budúcnosť Európy. „O tom sa predtým na podobných schôdzkach ani len nediskutovalo.“
Analytička Jackie Davisová z bruselského Strediska pre európsku politiku pripomína, že na kultúru a školstvo sú jednotlivé členské štáty stále mimoriadne citlivé. „Zostávajú v ich domácej kompetencii a nadnárodné európske inštitúcie majú iba odporúčací charakter,“ hovorí. Význam rezortu vidí najmä v programoch, ako je Erazmus, alebo v boji o jednoduchšie uznávanie diplomov a kvalifikácií.
Univerzity musia kvitnúť
Práve výmenné pobyty vysokoškolákov sú oblasťou, ktorá je pre komisára prioritou. Na Erazmus sa chystá aj jeho staršia dcéra, ktorá študuje v Bruseli. „Ani som o tom nevedel, prišla s tým sama, že si chce zdokonaliť španielčinu,“ hovorí. „Aj mi bude chýbať, aj jej to želám. My sme takéto možnosti nemali.“ Figeľ dodáva, že už k nemu prišla ďalšia dcéra, ktorá študuje maľbu, a možno sa do Bruselu presťahuje celá rodina.
„Vzdelanie a budúcnosť spoločnej Európy sú spojené nádoby. Ak sa vzdelanie podcení, všetko ostatné sa stáva problémom.“ Ján Figeľ rozpáva dlho a zanietene. Používa súvetia, cudzie slová, často sa sám zastaví s tým, že nechce hovoriť dlho. Po chvíli však pokračuje.
„Keď Európa investovala do vzdelania, tak kvitla. Keď univerzity zatvárala, tak prichádzali ťažké časy,“ dodáva a ukazuje na slávnu fotografiu Laca Bielika, ktorá visí v zasadacej miestnosti. Pred univerzitou na Šafárikovom námestí stojí muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom v auguste 1968.
V kabinete komisára pracuje dvadsať ľudí, ale hnacou silou celého tímu je tzv. minikabinet ôsmich ľudí. Stretávajú sa trikrát do týždňa pod vedením Miroslava Adamiša. Ten považuje za úspech, že sa podarilo presadiť viac peňazí z bruselského rozpočtu na vzdelávanie či pripraviť dokument o inováciách a Európskom technologickom inštitúte.
Oddaní Slováci
Ján Figeľ si do Bruselu priviedol šesť Slovákov, ktorí s ním pracovali už na ministerstve zahraničných vecí a pomáhali vyjednávať členstvo Slovenska v únii. Uznanlivo a takmer nekriticky hovoria o kvalitách svojho šéfa.
„Je typ lídra, ktorý inšpiruje a nepotrebuje nikoho presviedčať alebo prikazovať. Má charizmu a ľudia ho radi nasledujú,“ hovorí komisárov asistent Marián Šuplata. Tvrdí, že Figeľ nie je technokrat zahrabaný v papieroch, ale štátnik budujúci vzťahy medzi národmi.
„Koluje o ňom povesť, že je najkrajším komisárom,“ tvrdí zase belgická sekretárka Marie-Rose Mathieu. Pracovala už v Santerovej komisii, ktorá odstúpila pre korupčné škandály. S nadhľadom hovorí, že jej prácu s komisárom závidia mnohé kolegyne. „Ale aj on je niekedy nervózny, keď veci nejdú tak, ako majú.“
Celý tím vlani pobudol niekoľko dní na Slovensku. „Veľmi sa im páčilo. Ohúrila ich Bratislava, to, aká je bohatá,“ hovorí ďalšia sekretárka Anna Gareková, ktorá má komisárovu fotografiu na stole hneď vedľa počítača.
Zamestnanci si organizujú spoločné raňajky, ale na neformálne veci nemajú čas. „Pracovať v komisii je tvrdá rehoľa,“ dodáva Šuplata, podľa ktorého pravidelne pracujú až do nočných hodín. „Často nám pomáha humor. Ten slovenský je čierny a suchý,“ pochvaľuje si Brit David Hughes, podľa ktorého prinieslo rozšírenie nový vietor a imponuje mu, že sa nováčikovia neboja robiť reformy.
Charizmatický a tichý
Ak sa pýtate v kuloároch na to, aký je Ján Figeľ a ako sa mu darí presadzovať svoj rezort, takmer unisono sa dozviete, že nie je nijaká výrazná osobnosť. Navonok pôsobí vyrovnane a uvážlivo, komunikuje výborne v angličtine a vyzná sa v problematike. Nie je však nijaký charizmatický rečník a nepatrí ani k ťahúňom komisie, ktorého by spontánne poznali úradníci alebo novinári.
„Stále sa nevie predať a dostať do popredia svoje názory. Zostáva skôr v úzadí,“ zhoduje sa niekoľko oslovených bruselských novinárov, podľa ktorých štandardne ovláda svoj rezort, ale nepatrí do prvej ligy komisárov.
Spontánne ho po dvoch rokoch nepoznajú ani bruselskí úradníci. „Komisár pre kultúru - je to Špidla?“ loví v pamäti Poľka Ewa Stadniková, ktorá pracuje na riaditeľstve pre rozširovanie únie. Keď ju upozorníme, že ide o Figeľa, spomenie si, že ho nedávno videla prednášať. Viac nič. Podobne to dopadlo aj s ďalšími oslovenými zamestnancami bruselských inštitúcií.
„Uvedomujeme si, že komunikácia môže byť problém. Komisár je tichý typ a často mu pripomínam, aby hovoril kratšie,“ analyzuje hovorca pre školstvo a kultúru Fréderic Vincent. Ján Figeľ už absolvoval niekoľko mediálnych tréningov, aby vedel lepšie predať témy, ktoré prináša. „Je pravda, že ešte nebol na titulke Financial Times, ale pre nás je dôležitejšie byť v lokálnych denníkoch.“
Zhoršená povesť Slovenska
Komisár stále sleduje politickú situáciu na Slovensku a tvrdí, že preferoval iné zloženie vládnej koalície. „Obraz krajiny sa zhoršil. To je bezpochyby. Aj keď sa v Bruseli nikto nezobúdza s tým, čo sa deje na Slovensku.“
Podľa Figeľa sa Európa bojí otvárania nacionalistických tém a je dôležité, aby sa etnické napätie upokojilo. „Želal by som si menej odkazov ponad hranice a viac spolupráce.“ V septembri sa stretol v Bruseli aj s premiérom Robertom Ficom a tlmočil mu, že Európa je citlivá na prejavy nacionalizmu.
Čoskoro sa prehupne do druhej polovice funkčného obdobia. „Ľudia sa ma začínajú pýtať, čo ďalej. Ja sa tým nezaoberám,“ hovorí a vyhýbavo odpovedá aj na otázku, či bude mať záujem o druhé funkčné obdobie v Bruseli. Tvrdí, že sa nebojí návratu a nemá problém, hľadať prácu na Slovensku alebo v Európe.
Pozrie sa na hodinky a energicky vstáva z kresla. Čaká ho ešte dvojhodinové vystúpenie v Európskom a sociálnom výbore, kde sa krstí séria fotografií o Európe. O desiatej sa nepozorovane vytratí, skoro ráno odlieta na návštevu Švajčiarska.
