Jaroslav Moravčík: Diagnóza I 21 • Scéna: Vladimír Čáp • Kostýmy Adriena Adamíková • Dramaturgia: Alžbeta Verešpejová • Svetelný dizajn: Marián Pecko • Choreografia a réžia: Jaroslav Moravčík • Hrajú: Daniel Straka, Adela Janeková, Antónia Koželová, Alena Pavlišinová, Jaroslav Mucha, Štefan Mucha a Štefan Turanský • Premiéra 17. 11. 2006 v DJZ Prešov
Určujúcou normou súčasného divadla je, že zábavy nie je nikdy dosť. V snahe naplniť imperatív dňa, sa z javiska často šíri gýč, zaonačený do podoby muzikálu či multimediálnej šou. Okamžitý efekt naplnenej pokladnice odsúva otázky remesla, umeleckého profilu či zmyslu divadla na posledné miesto.
Prešovské Divadlo Jonáša Záborského sa ešte stále zviecha z experimentu, ktorým prešlo v ostatnom desaťročí. Zdecimovaný súbor a otrasená pozícia na pomyselnej mape divadelníctva sú iba tie najzjavnejšie príznaky stavu. Súčasný umelecký šéf František Javorský vie, že koketéria s ľahkým žánrom je aj v stabilizovanom divadle riskantná disciplína. Aj v Prešove už všeličo odskúšal... K tomu lepšiemu patril výpravný projekt Jaroslava Moravčíka s hudbou Petra Niňaja PA.DI.PA.RÉ spred troch rokov.
Ostatná premiéra DJZ je z podobného súdka. Jaro Moravčík však tentoraz nearanžuje iba gejzíry tanečných variácií. Jemne podsúva aj podnety na zamyslenie. Libreto tanečného zrkadlenia Diagnóza I 21 (ako označuje svoje dielo) hovorí o zmechanizovanej spoločnosti. Pre tanečné divadlo inšpirujúcu hudbu poskladal z výberu. Tri tanečné páry v kaleidoskope technicky náročných miniatúr zobrazujú každodenný odľudštený život od budíčka a rannej hygieny cez cestu do zamestnania, nezáživnú prácu až po večerný odchod na odpočinok.
Hyperbolickým obrazom nechýba humor ani milé pointy. Do sveta dennodenných stereotypov vstupuje klaun. Aj v sterilnom prostredí nachádza dôležité detaily. Hoci v librete nejde o svetoborné objavy, štylizovaný konflikt všeličo v divákovi evokuje. Nemožno však tvorcov neupozorniť na rezervy vo variáciách konfliktov dvoch svetov, ktoré by mohli poskytnúť ešte silnejšiu katarziu.
Na účelnej scéne Vladimíra Čápa a vo vtipných kostýmoch Adrieny Adamíkovej dominujú interpreti. Tanečníci Adela Janeková, Antónia Koželová, Alena Pavlišinová, Jaroslav Mucha, Štefan Mucha a Štefan Turanský zobrazujú mechanický svet prepracovanými kreáciami. V kontraste k tomu pôsobí skvelý klaun Daniel Straka, ktorý akcentom detailu vytvára až dojemné nálady ľudskej dimenzie.
Moravčík sa pokúsil o syntézu divácky vďačnej formy a závažnej výpovede. Nie je to márny pokus.
Autor: OLEG DLOUHÝ (Autor je teatrológ)
