Paríž má už desať dní nového starostu. Je ním socialista Bertrand Delanoe. Z nemeckých a rakúskych médií sme sa spolu s jeho menom hneď dozvedeli, že je homosexuál a že to nijako nepopiera. Vo francúzskych médiách by ste márne hľadali zmienku o jeho sexuálnej orientácii. Nikto zo súperov sa o nej nikdy nezmienil ani počas predvolebného boja.
Ráno pred začiatkom nového pracovného dňa je námestie pred parížskou radnicou ešte pusté. O chvíľu zaplnia priestor húfy turistov, ale zatiaľ tu vládne len jediný šarmantný vrátnik v uniforme. Otvára železnú bránu radnice – za ňou je prvá viditeľná zmena, ktorá prišla s novým starostom: stojany na bicykle.
Naposledy tu v kresle starostu sedel ľavičiar v roku 1871, za Parížskej komúny. Potom funkciu starostu zrušili a mesto spravovalo zastupiteľstvo. Obnovili ju až v roku 1977, a hneď sa stala jedným z najvýznamnejších postov v krajine. Jacques Chirac sa z nej vyšvihol do prezidentského kresla.
Betrand Delanoe také plány nemá: „Nebažím po moci a radnica pre mňa nie je spôsob, ako sa k nej dostať. Politika je pre mňa Paríž, Paríž a Paríž.“
Muž na radnici zatiaľ zdanlivo nič zvláštne nerobí. Predavač v neďalekom kníhkupectve nám však ukazuje novinový titulok: „Videli ste Ľ Express? História si zapamätá, že víťaz komunálnych volieb 2001 začal kampaň prejavom o psích hovienkach!“
Historické je práve to, že do popredia vystúpili záujmy ľudí, Parížanov. „A to sa nám páči. Teraz si už len počkáme šesť rokov, či to splní.“ Nový starosta tvrdí, že ho nezaujímajú lukratívne zákazky, aké donedávna v podobe škandálov jeho predchodcu Jeana Tiberiho zamestnávali celoštátnu tlač. Jeho témy sú kvalita ovzdušia, výstavba jaslí – chce zviesť boj za menej áut a viac priestoru pre autobusy, kolobežky, kolieskové korčule.
„Paríž je mesto miest,“ vyjadril sa Bertrand Delanoe. „Je to pre mňa mesto slobody, kultúry, vášne a pohybu.“ Do Paríža prišla po dlhých rokoch korupčnej zimy konečne jar, píše Le Monde. Pravicový Le Figaro neoponuje: Delanoe je pokojná sila, ktorá chce nájsť vlastný spôsob riadenia metropoly, a to na svoj obraz: skromný, sympatický a starostlivý.
Niečo po deviatej vchádza do radnice nenápadný prešedivený päťdesiatnik v tmavom obleku s novinami pod pazuchou. „To je pán Delanoe,“ kývne zriadenec. Starosta zhasína cigaretu a do koša odhaduje obal z marlboriek. Usmeje sa úsmevom, ktorý pripomína plachú dôstojnosť prezidenta Českej republiky.
ANDREA PUKOVÁ, Paríž
