V nemeckom Ravensburgu sa včera skončil jeden z posledných veľkých súdnych procesov proti zločincom nacizmu. Po 56 rokoch odsúdil trestný senát bývalého príslušníka elitných jednotiek SS, 83-ročného Juliusa Viela za vraždu siedmich židovských väzňov z terezínskeho geta. Viel zastrelil Židov, ktorí asi pochádzali z Čiech a zo Slovenska, na jar 1945, keď spolu s tisíckou ďalších väzňov kopali protitankové zákopy proti blížiacej sa Červenej armáde.

Podľa prokurátora, ktorý pre obžalovaného žiadal doživotie, vraždil Viel z rasovej nenávisti, „z čistej chuti zabíjať“ a z nízkych pohnútok. Obhajoba, ktorá požadovala oslobodenie obžalovaného, neuspela.

Svedectvo kanadského profesora

Viel už raz spravodlivosti ušiel, keď ho v 60. rokoch súd oslobodil pre nedostatok dôkazov. Teraz záviselo všetko od jediného svedka. Proti bielovlasému 83-ročnému starcovi, ktorý trpí rakovinou a podľa lekárov nemohol denne absolvovať viac ako štyri hodiny pojednávania, vypovedal 75-ročný kanadský profesor Adalbert Lallier. V terezínskom gete strážili väzňov aj učitelia a žiaci dôstojníckej školy SS. Viel bol učiteľom, Lallier jedným z jeho žiakov.

Lallier má obdivuhodný životopis. Podľa denníka Stuttgarter Zeitung ho ako 17-ročného nasilu odviedli k jednotkám SS. Po vojne sa vysťahoval do Kanady, kde v roku 1957 získal štátne občianstvo. Študoval v New Yorku, Paríži a Londýne. Hovorí anglicky, maďarsky, nemecky a srbochorvátsky. Bol profesorom ekonomiky a medzinárodných vzťahov na univerzite v Montreale a poradcom kanadskej vlády. Publikoval množstvo vedeckých prác, dokonca napísal román. Získal niekoľko vyznamenaní a cien.

V závere dvojmesačného procesu bola dôveryhodnosť jediného svedka spochybnená. Vielovi advokáti zistili, že kanadské ministerstvo spravodlivosti začalo v roku 1997 Lalliera vyšetrovať, pretože pri prisťahovaní do Kanady zatajil svoju nacistickú minulosť. Súd s Vielom sa začal až minulý rok práve na popud Lalliera. Vielov obhajca sa snažil porotu presvedčiť, že Lallier, ktorý polstoročie mlčal, sa chce teraz svedectvom proti Vielovi sám očistiť.

Pochybné „hrubé čiary“

Ďalším v poradí by mal byť 88-ročný bývalý veliteľ strážneho oddielu terezínskej väznice Anton Malloth, ktorý mal v roku 1943 zastreliť židovského väzňa len preto, že si chcel pod kabátom odniesť karfiol. Doteraz však jeho stíhanie vždy stroskotalo na nedostatku dôkazov.

Nemecká centrála pre stíhanie nacistických zločincov, ktorá stála aj v prípade Viela na strane obžaloby, nie je spokojná s tým, ako sa Nemecko vyrovnáva so svojím nacistickým dedičstvom. Jej bývalí riaditelia Alfred Streim a Willi Dressen vinia hlavne politikov, ktorí z obavy pred stratou voličskej priazne ticho súhlasili s hrubými čiarami za vlastnou históriou. „Väčšina Nemcov chcela konečnú čiaru už koncom 40. rokov,“ cituje ČTK Streima, podľa ktorého už vtedy zlyhal celý národ. Dressen tvrdí, že spravodlivosti unikla asi tisícka ľudí, ktorí po roku 1945 získali novú identitu a žili nerušene pod falošným menom. Neoficiálne sa hovorí až o 80-tisíc osobách, ktore sa nikdy nezodpovedali z činov spojených s nacistickým režimom.

MIRIAM ZSILLEOVÁ