Senát amerického Kongresu schválil v pondelok v noci zásadnú zmenu financovania predvolebnej kampane. K realite sa tak priblížil zákon, ktorý dá kampaniam novú podobu. Politické strany sa musia pripraviť na najväčšiu zmenu za posledných 25 rokov - do politiky by už nemali vstupovať nekontrolovateľné peniaze.
Pozorovatelia však upozorňujú, že zákon má pred sebou ešte poriadne dlhú cestu - zamietnuť ho môže Snemovňa reprezentantov, ale aj prezident George Bush. Boj o jeho existenciu sa pravdepodobne neskončí ani prezidentovým podpisom. Odporcovia sú pripravení obrátiť sa na súd. Argumentovať chcú rovnako ako v pondelok v Senáte: zákon vraj porušuje slobodu slova.
Za najprevratnejšiu časť návrhu sa považuje zákaz politickým stranám prijímať takzvané soft money („mäkké peniaze“). Takéto peniaze prichádzajú na kontá strán od jednotlivcov alebo spoločností. V mnohých prípadoch vzbudzujú podozrenie, že si tak kupujú politický vplyv. Na rozdiel od takzvaných hard money („tvrdých peňazí“), ktoré prichádzajú z federálnej pokladnice, sú tie „soft“ len ťažko kontrolovateľné. Posledné voľby sa stali pretekmi, kto dokáže získať viac peňazí a urobí luxusnejšiu kampaň, najmä v televízii.
Podozrenie vyvolalo aj rozhodnutie prezidenta Busha odstúpiť od kjótskeho dohovoru o redukcii tzv. skleníkových plynov. Sám Bush pripustil, že uprednostnil hospodársky profit pred životným prostredím. Kritici upozorňujú, že za jeho činom treba hľadať miliardy, ktoré počas kampane dostal od energetických firiem.
Predkladatelia zákona - republikán John McCain a demokrat Russ Feingold - tvrdia, že soft money ohrozujú americkú demokraciu. Podľa odporcov demokraciu ohrozuje samotný zákon. Jeho súčasťou sú totiž aj zmeny v spôsobe vedenia kampane. Výrazne by sa mali obmedziť kampane, ktoré v prospech niektorého alebo proti niektorému z kandidátov vedú nezávislé organizácie. Práve v tomto bode majú mnohí pocit, že sa Američanom zavrú ústa v rozpore s ústavnou slobodou slova.
Podľa právnikov a analytikov by zákon oslabil postavenie najväčších strán. Mohol by, naopak, posilniť nezávislé skupiny, ktoré by zákonu nepodliehali a soft money by sa mohli presmerovať k nim. „Svet podľa McCaina a Feingolda je svetom, kde majú najsilnejší hlas iné skupiny,“ povedal denníku Washington Post republikánsky volebný právnik Benjamin Ginsberg. Podobne hovorí aj demokratický volebný manažér David Plouffe: „Existuje obava, že sa otvorí veľmi veľký, undergroundový prúd peňazí, ktoré budú tiecť do národnej politiky.“
Aj preto sa senátor McCain, ktorý na tomto zákone postavil svoju predvolebnú kampaň (ale prehral v straníckom súboji s Bushom) ešte celkom neraduje. „Samozrejme, že nás to potešilo. Ale deň, keď strelíme šampanské, príde až vtedy, keď prezident Spojených štátov tento zákon podpíše,“ povedal po hlasovaní Senátu. Bush počas kampane McCainov návrh kritizoval. Dnes tvrdí, že ho podpíše, ak ho schváli Snemovňa reprezentantov. V skutočnosti sa asi modlí, aby soft money z politiky nezmizli. Do Bieleho domu ho totiž posunuli práve ony.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
