
FOTO – TASR/AP
„Kým jeho vlaňajší prejav možno vnímať ako deklaráciu, tento možno prirovnať k biznisplánu,“ citovala včera agentúra Reuters Igora Bunina, generálneho riaditeľa moskovského Centra pre politické technológie.
Po 63-minútovej - dosiaľ najdlhšej - reči hlavy Ruskej federácie odmenil prezidenta zdvorilý potlesk i uznanlivé pokývanie hláv. Ruská ekonomika - najdôležitejší bod prejavu - na tom nie je zle, ale musí sa pripraviť na horšie časy. Putin má však stále obrovský kredit medzi občanmi i v parlamente, necíti teda nijaké politické tlaky, ktoré by ho nútili sľubovať veľké zmeny. A ak aj ruské vedenie niečo chystá, jeho najvyšší predstaviteľ si to - v duchu svojej minulosti agenta KGB - nechal pre seba.
Rekordný rast sa nezopakuje
Týždenník The Economist v poslednom čísle bilancoval posledný rok Putinovej vlády ako úspešný. Ku kladom priradil existenciu vlády liberálnych reformátorov, vyrovnaný rozpočet, novú jednotnú daň z príjmov, obmedzenie moci gubernátorov, návrh na radikálne zníženie počtu vojakov, snahu o upevnenie vlády zákona i príklon k voľnému predaju pôdy. Renomovaný britský týždenník však konštatuje, že „ruská ekonomika pôsobí pomerne silným dojmom len vďaka vysokej cene ropy“.
Vlani dosiahlo ruské hospodárstvo najvýraznejší rast za posledných 30 rokov - 7,7 percenta. K tomu však treba dodať, že v tomto roku Rusko sotva dosiahne plánované štyri percentá a inflácia bude zrejme tiež vyššia než uvažovaných 12 až 14 percent.
Vysoké svetové ceny ropy, ktoré treba hľadať za ruským „hospodárskym zázrakom“, pôjdu zrejme čoskoro dole a s nimi sa rozplynie aj momentálny stav ekonomickej „pohody“. Ekonomiku treba naďalej stabilizovať, životná úroveň ľudí zostáva stále nízka, a preto sa je čoho báť, vyplýva z Putinovho prejavu.
A ako Rusko zaplatí napríklad svoje zahraničné dlhy? Putin k tejto téme radšej veľa nehovoril - predovšetkým varoval vládu, aby starostlivo zvážila, až bude krajinu nabudúce zadlžovať. Každému je pritom jasné, že Rusko veriteľom nezaplatí. Ide skôr o to, ako súčasné dlhy „reštrukturalizovať“, inými slovami - „sprovodiť“ zo sveta. Ale bez ďalších úverov MMF sa Moskva sotva zaobíde.
„Tieto sľuby sme už počuli“
V Mramorovej sále, zaplnenej poslancami oboch komôr parlamentu, zneli po prejave viac-menej pochvalné hlasy. „Je to najlepší prejav, aký sme počuli za posledných šesť-sedem rokov,“ povedal ultranacionalista Vladimir Žirinovskij, dnes stúpenec Kremľa. „Prezident vystupoval ako krízový manažér, manažér Ruskej korporácie,“ pochvaľovala si liberálka Irina Chakamada zo Zväzu pravicových síl. Hŕstke kritikov však predsa len chýbali návrhy konkrétnych reforiem, napríklad pomalého a neefektívneho právneho systému.
Komunisti, ktorí nedávno hrozili vyslovením nedôvery vláde, si Putinovu skúposť na konkrétne slovo vysvetľujú po svojom. „Mám strach, že je to nejaký nový Gajdarov plán,“ vyhlásil ich šéf Gennadij Ziuganov s narážkou na odvážny plán šokovej terapie pre postsovietske Rusko, na ktorom kedysi stroskotal premiér Jegor Gajdar.
Ruské akcie na svetových burzách posilnili, zahraniční obchodníci i experti však zostali opatrní. „Bolo by skvelé, keby dosiahol všetko, čo povedal, že treba urobiť, ale tieto sľuby sme už počuli,“ konštatoval pre Reuters Roland Nash, hlavný ekonóm Renaissance Capital.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
O ČOM PUTIN HOVORIL:
Dezintegrácia Ruskej federácie:
„Obdobie rozpadu štátnosti je za nami.“
Ekonomické ukazovatele:
„V posledných mesiacoch vzbudzuje zhoršenie niektorých ekonomických ukazovateľov obavy, zvlášť na pozadí neistého vývoja svetovej ekonomiky… Máme teda len relatívnu ekonomickú stabilitu.“
Trhliny v právnom systéme:
„Stojíme de facto na nebezpečnej hrane, keď si môžu sudcovia… vybrať zákony, ktoré im najviac vyhovujú.“
Čečensko:
„Po splnení svojich základných cieľov sa armáda sťahuje z (Čečenskej) republiky.“
Malé zahraničné investície:
„V krajine je stále nepriaznivé ovzdušie na investície. Prílev kapitálu predstavuje vyše 20 miliárd dolárov ročne. Celková hodnota akcií na ruskej burze je asi 50 miliárd, kým hodnota najväčších spoločností nášho blízkeho suseda Fínska je päťnásobná. Porovnajte rozmery.“
Ďalšie zmeny v daniach:
„Dnes je našou strategickou prioritou rozumné a spravodlivé zdanenie prirodzených zdrojov, hlavného bohatstva Ruska.“
Súkromné firmy v zbrojárstve:
„Treba rozšíriť pôsobenie neštátnych podnikov vo vojenskom výskume a výrobe, ale len za podmienky presného dodržania všetkých požiadaviek.“
NATO a EÚ:
„NATO pri prijímaní rozhodnutí niekedy ignoruje medzinárodnú mienku a medzinárodné dohody.“
„Kurz integrácie s Európou bude jedným z hlavných smerov našej zahraničnej politiky.“
… A O ČOM NEHOVORIL
Oproti niektorým očakávaniam sa ruský prezident v prejave úplne vyhol téme slobody médií, vojenskej reformy a USA. (podľa reuters - bj)