Konár poškodený drvinárikom ovocným; vpravo chrobák drvinárika. KRESBA - AR
Drvinárik ovocný je bežne rozšírený chrobák, ktorý napáda takmer všetky druhy ovocných stromov, ako aj mnohé iné listnaté dreviny. Chrobáky a larvy žijú v dreve mladých aj starších konárov a vyžierajú v nich typické chodbičky, ktoré sa začínajú aj končia okrúhlou dierkou v kôre. Napadnuté stromy počas vegetácie často usychajú a odumierajú. Samček je dlhý iba do 2 milimetrov a nelieta, pretože nemá vyvinuté blanité krídla, samičky merajú do 3,5 milimetra a lietajú veľmi dobre.
Oplodnená samička prezimuje v krátkej chodbičke v dreve. Po nástupe jari chodbičku predĺži, nakladie do nej malú skupinu vajíčok a koncom apríla až začiatkom mája odletí, aby vyhľadala ďalších hostiteľov. Bývajú to zväčša choré alebo inak oslabené stromy (namrznuté, mechanicky poškodené, popálené postrekom a podobne), ktoré lákajú samičky drvinárika ku kladeniu vajíčok. Táto domnienka stále nie je potvrdená, ale zdá sa, že drvinárik zdravé stromy nikdy nenapáda. Samičky v kôre vyvŕtajú najprv rovnú chodbičku smerujúcu do stredu konára alebo kmienika a z nej vedú bočné chodbičky smerom nahor a dolu. Niekedy tým spôsobia aj odumretie väčších plôch kôry. Vznikne akýsi typický systém chodbičiek, do ktorého potom samička ďalej kladie hromádky drobných bielych podlhovastých, asi milimeter veľkých, vajíčok. Pri vŕtaní zanáša na hryzadlách do chodbičiek výtrusy tzv. ambróziových húb. Sú to mikroskopické plesne, ktoré sa neskôr rýchlo rozrastajú na stenách chodbičiek ešte živého dreva hostiteľských stromov a slúžia ako potrava vyliahnutým larvám.
Vývin lariev trvá priemerne 60 až 70 dní. Počas celého života sa živia iba výtrusmi ambróziových húb a nie sú schopné ďalej vŕtať chodbičky. Koncom leta sa zakukľujú a onedlho sa z nich liahnu chrobáky, ktoré po niekoľkých dňoch kopulujú a zostávajú zimovať v dreve. Škodca má iba jednu generáciu do roka.
V praxi sa občas stáva, že aj mladé výsadby bývajú postihnuté drvinárikom. Väčšinou je to vtedy, ak po výsadbe nebola skrátená nadzemná časť stromčekov, pričom následne v dôsledku veľkého nepomeru nadzemnej a podzemnej časti došlo k takému oslabeniu stromčekov, že sa stali lákavými pre chrobáky.
Ochrana sa zameriava na prevenciu. Základom je dodržiavanie všetkých základných pestovateľských opatrení. Zoslabeným stromom treba čo najskôr kompenzovať zistený nedostatok, napríklad rezom, prihnojením, závlahou a podobne. Chemická ochrana neprichádza do úvahy.
Autor: Ing. STANISLAV BAROK