Johaninu dcéru stvárnila Veronika Jeníková. |
videli film "v duchu veristické studie života dnešní východoslovenské vesnice".
Iba osamelý hlas zo Slovenska sa pýtal, či pokus o skutočnosti vernejší obraz východniarskej dediny nie je len lacný efekt, ktorý "zaujme ako séria utešených obrážtekov, čo na chvíľu a nenáročne korešpondujú so životom".
Nezvyčajná nespisovná slovná zásoba však oživila dialógy a postavy, ktoré ich vyslovovali. Snímka priniesla do slovenského filmového "mainstreamu" osemdesiatych rokov vcelku funkčné využitie nárečia, ktoré výstižne charakterizovalo prostredie. Pritom neskĺzalo do zbytočného folklorizovania, ktorého obeťou sa často dialekt stáva(l) pri rôznych ľudových typoch zábavy.
Milka Zimková ako autorka literárnej predlohy, spoluautorka scenára a predstaviteľka hlavnej úlohy vzbudzovala spolu so Štefanom Uhrom najväčšiu pozornosť. Recenzenti nešetrili slovami chváli na adresu tvorcov. Vyzdvihovali výnimočnú súhru autorskej dvojice. Veronika Kratochvílová vo Film a divadlo napísala: "Pásla kone na betóne je film, ktorého prednosti rovnocenne určili obidve osobnosti: Zimková, ako autorka námetu, scenára a Uher ako spoluautor scenára a režisér. Koho prínos je podstatnejší? V celkovom výsledku je dôležitejšia spriaznená harmónia dvoch ľudí, ktorým šlo o rovnakú vec."
Kvality, ktoré si všimli kritici pritiahli do kín aj českých a slovenských divákov. Práve vzácna zhoda pozitívneho prijatia u odborníkov aj bežného publika bola pre Pásla kone na betóne charakteristická. Film sprevádzal úspech na domácich filmových prehliadkach a ceny si priniesol aj z Moskvy a Španielska.
Autor: Ondrej Starinský(Autor je filmový publicista)