Každý podielnik má iné priority a iné ciele. Výška vstupných poplatkov odradí jedného, druhý im nevenuje príliš veľkú pozornosť, pretože investuje na desať rokov. Ďalší nemá možnosť investovať až na taký dlhý čas a hľadá fondy s kratším investičným horizontom. To je iba pár kritérií, podľa ktorých sa investori rozhodujú. Sú to tie správne? A o čom konkrétne hovoria jednotlivé údaje, ktoré sa zverejňujú v médiách a v propagačných materiáloch?
Minimálna výška investície
Keď si niekto môže dovoliť kúpiť iba škodu, nemôže si kúpiť Mercedes. To isté platí aj pri fondoch. Každý fond má inú minimálnu vstupnú investíciu, preto tento faktor by mal byť prvý, ktorý budúci podielnik vezme do úvahy. Je totiž zbytočné porovnávať vstupné poplatky a dosahované výkonnosti takých fondov, do ktorých nemôže investovať. Aj keď v budúcnosti by podielnik mohol mať takú sumu, ktorá by postačovala na vloženie do fondu s vyššou vstupnou investíciou, na porovnanie je podstatná súčasnosť. Možným riešením, ako obísť minimálnu investíciu, je
zriadenie programu sporenia, ktorý ponúka každá správcovská spoločnosť. Investor sa tak k minimálnej vstupnej investícii dopracuje po niekoľkých mesiacoch až rokoch.
Poplatky
Akýkoľvek poplatok, ktorý musí zaplatiť investor, znižuje jeho zisk. Porovnávať výšku poplatkov je opodstatnené pri fondoch s podobnou investičnou stratégiou. Nemožno porovnávať poplatky do peňažných fondov s poplatkom do fondov akciových. Pri posudzovaní poplatkov je dobré zvážiť, na ako dlho klient investuje. Vysoká výkonnosť drahého fondu vykompenzuje vstupné poplatky a celkový zisk môže prevýšiť zisk dosiahnutý pri fonde s nízkymi poplatkami a nižšou výkonnosťou. Taktiež netreba ihneď zanevrieť na fondy s výstupným poplatkom.
Vstupné poplatky sa strhávajú z vloženej sumy. Pri objemnejších investíciách (väčšinou nad 500-tisíc Sk) má podielnik možnosť dohodnúť aj nižšie vstupné poplatky.
Výstupný poplatok sa pri niektorých spoločnostiach uplatňuje iba v prípade, že sa nedodrží čas investovania (napríklad rok alebo dva) a vypočítavajú sa stanoveným percentom z vyplácanej sumy.
Správcovský poplatok je už zapracovaný do výpočtu hodnoty podielu. Jeho porovnanie klientovi prezradí iba to, koľko z potenciálneho výnosu si odráta správca. Porovnávať výkonnosť fondu sa dá lepšie, ak sa ročná výkonnosť spočíta s ročným poplatkom za správu. Toto porovnanie však poslúži iba na ilustráciu. Platí, že čím je správcovský poplatok pri podobných fondoch nižší, tým má klient možnosť dosiahnuť vyšší zisk.
Ďalšie poplatky sú spojené s rôznymi zmenami pri investičnom konte - zmena majiteľa podielových listov, výpis z konta na požiadanie alebo rôzne individuálne služby spojené s administratívou. Ich porovnávanie však iba sťaží výber fondu, pretože ich zháňanie je časovo náročnejšie (treba hľadať na internetových stránkach) a podielnik sa s nimi bežne nestretáva.
Investičný horizont
Je to čas, počas ktorého by mal investor ponechať investíciu vo fonde bez toho, aby z nej vyberal. Investičný horizont je čas, po uplynutí ktorého by podľa štatistiky s vysokou pravdepodobnosťou mal mať investor na účte minimálne toľko, koľko vložil. Tento čas v žiadnom prípade nezaručuje výnos. Rizikovejšie investície majú dlhší časový horizont, neraz presahujúci päť rokov.
Investičný horizont je iba akýmsi pomyselným obdobím. Dôkazom toho sú úpravy investičných horizontov pri akciových fondoch. Kým v roku 1999 a 2000 sa hovorilo, že do akcií sa dá investovať na tri až päť rokov, vývoj akciových trhov dokázal opak. Uvádzané obdobia sa postupom času začali predlžovať.
O dĺžke investičného horizontu sa dá rozhodovať ak klient vie, čo ho čaká v budúcnosti. Ak potrebuje peniaze o rok či dva, nemal by investovať do akciového fondu. Iba ak by bol špekulant. Podielové fondy však na špekulácie určené nie sú.
Minulá výkonnosť
Aj keď minulé výnosy nezaručujú dosiahnutie budúcich výnosov, veľká časť investorov sa rozhoduje iba podľa nich. Presvedčiť ich o opaku sa pravdepodobne nedá.
Keď sa už budúci podielnik rozhoduje iba na základe minulých výnosov, mal by aspoň porovnávať opäť iba fondy v rámci skupiny fondov a podobné investičné zamerania. V žiadnom prípade nemá porovnávať fondy z rôznych skupín, napríklad dlhopisové fondy s akciovými. Podielnik by si mal ešte raz uvedomiť, že pri porovnávaní výkonností treba zabudnúť na to, že rovnaké výsledky sa dosiahnu aj v budúcnosti.
Veľkosť aktív fondu
Na majetok fondu (čistá hodnota aktív, net asset value - NAV) sa dá pozerať z niekoľkých uhlov. V prvom rade si treba uvedomiť, že podľa slovenskej legislatívy majetok fondu musí mať vyše 50 mil. Sk. Ak takú hodnotu nemá, hrozí, že Národná banka Slovenska odníme správcovskej spoločnosti licenciu na správu fondu, majetok fondu sa speňaží a podielnici dostanú svoje podiely vyplatené podľa aktuálnej hodnoty podielu.
Druhým uhlom pohľadu je možnosť rozložiť riziko. Čím väčší objem majetku, tým viac druhov aktív sa v ňom môže nachá-dzať. Čím je počet titulov väčší, tým má jeden titul na výkonnosť fondu menší vplyv. Teda prípadný pokles (napríklad aj nereálne na nulu) jedného titulu neohrozí celkovú hodnotu podielu do takej miery, ako by to bolo pri fonde s malým počtom rôznych druhov cenných papierov. Pri náraste cien akcií alebo dlhopisov výhoda menších fondov spočíva obvykle v tom, že ich hodnoty rastú rýchlejšie ako hodnoty veľkých fondov. Problémom veľkých fondov zase môže byť nedostatok príležitostí na investovanie.
Predaje a čisté predaje
Predajnosť fondu len výnimočne ovplyvňuje jeho výkonnosť, a preto by podielnik nemal tento faktor brať do úvahy. Výška čistých predajov znamená rozdiel medzi vloženými a vybranými peniazmi vo fonde.
O sumu čistých predajov sa zvyšuje (pri záporných znižuje) majetok fondu. Hrozbou pri záporných čistých predajoch môže byť zásah do portfólia fondu, čo môže ovplyvniť jeho investičnú stratégiu - a to je prípad keď môže ovplyvniť aj jeho výkonnosť.
Nové fondy dosahujú väčšinou kladné čisté predaje, fondy s dlhšou históriou skôr vyrovnané až záporné čisté hodnoty. Je to spôsobené tým, že klienti už majú vo fonde svoju investíciu dlhší čas a dosiahli svoj investičný horizont, teda peniaze z fondu vyberajú (pri nových fondoch sa do fondu iba investuje a nevyberá).
Opäť platí, že keď má sused zainvestované v najpredávanejšom akciovom fonde, nemusím tam mať peniaze aj ja. Sused môže mať iný rizikový profil a teda iný vzťah k možnej strate. Podielnik by nemal dať na odporúčania predajcu typu: "Je to náš najpredávanejší fond, určite s ním budete spokojný aj vy."
Značka správcu fondu
Predstavme si človeka, ktorý pred chladiarenským pultom v potravinách pozorne číta zloženie jogurtov, porovnáva nutričné hodnoty, podiel tukov, obsah sacharidov a pri konečnom výbere ešte zohľadňuje aj kvalitu ovocnej príchute. Že je to nereálne? Rovnako nereálne je detailné porovnávanie podielových fondov. Rovnako, ako zákazník siaha po overejnej značke v potravinách, nie je nič zlé na tom, ak siahne po fondoch správcu, ktorý patrí do finančnej skupiny banky, v ktorej má vedený účet. V každom prípade, na značke správcov fondov nezáleží tak, ako na kvalite poradenstva spojeného s predajom podielových fondov. Klient si totiž domov odnáša nie kvalitu spravovania svojich peňazí, ale informácie poskytnuté predajcom. Na tie však portfólioví manažéri dosah nemajú.
PAVEL ŠKRINIAR
Časopis Investor
Porovnanie skupín podielových fondov
Investičný horizont Vstupný poplatok Poplatok za správu
| Peňažné fondy | 1 rok | do 3 % | 0,35 až 1,4 % ročne |
| Dlhopisové fondy | 3 až 5 rokov | do 5,25 % | 0,5 % až 1,95 % ročne |
| Akciové fondy | 5 a viac rokov | do 5,25 % | 1,15 % až 3,2 % |
| Zmiešané fondy | 3 a viac rokov | do 5,25 % | 0,75 % až 3,08 % |
| Fondy fondov | 3 a viac rokov | do 5,25 % | 0,3 % až 1,84 % |
Vstupný poplatok sa strháva z investovanej sumy, poplatok za správu sa strháva priebežne počas celého roku
