Spevák a multiinštrumentalista je postavou z nekonečnej liahne amerických pesničkárov. Pôsobí v kultovej power-popovej skupine The Posies, ďalej v Minus 5 (tam hrá aj gitarista Peter Buck z R.E.M.), vypomáhal v slávnych Big Star a dnes funguje aj ako sólista. Takto sa predstavil v nedeľu večer v bratislavskom Subclube.
Vyšli ste z alternatívnej scény. Čo pre vás znamená slovo alternatíva?
„Je symbolom jednej generácie, ktorá sa chcela odlíšiť od tej predchádzajúcej. Nemyslím, že má niečo spoločné s undergroundom. Je to len jeden hlavný prúd, ktorý vystriedal iný hlavný prúd. Vybavuje sa mi pieseň Bohemian Like You od skupiny Dandy Warhols, kde sa spieva o tom, že každý chce byť individualitou, ale v konečnom dôsledku sú všetci rovnakí, pretože ľudia majú v sebe túžbu byť členmi nejakého spoločenstva. Alternatíva je vskutku podivný názov, ale neprekáža mi. Každý predsa oslavujeme život svojím spôsobom.“
Vaša skupina The Posies sa objavila s revolučnou generáciou gitarových kapiel na prelome 80. a 90. rokov, ale potom sa niečo zadrhlo. Prečo?
„Mám rád deväťdesiate roky. Už len z toho dôvodu, že alternatívny rock nabúral zvyklosti rovnako ako nástup punkrocku v 70. rokoch. Vzburu, s ktorou prišla napríklad Nirvana, nakoniec otupilo, že zrazu každý sa chcel stať rebelem číslo jeden a bol koniec. Deväťdesiate roky sú symbolom nespravodlivého speňaženia úspechu talentu jej speváka Kurta Cobaina. Napriek tomu, že komercia nakoniec zvíťazila, vďaka Nirvane, ktorá bola skupinou obyčajných chalanov, kapely dnes vystupujú skromnejšie a poctivejšie.“
Čo pre vás znamená skladanie piesní?
„Piesne sú kľúče, ktorými otváram dvere medzi mnou a publikom. Sú skvelou formou, ako zachovať príbeh a podeliť sa s ním v miestnosti s ostatnými. Obsahujú slová, niektoré sa rýmujú, iné nie, ale čo je najpodstatnejšie, majú v sebe posolstvá. Je to ako keď čítate sci-fi knihu, ktorá sa dotýka budúcnosti a rôznych technológií, ale v skutočnosti má podobný príbeh, ktorý môžete nájsť napríklad u Shakespeara. Moje piesne beriem ako trójske kone, ktoré vletia do života ľudí.“
Čo vás vo vašich začiatkoch najviac ovplyvnilo?
„Asi zbierka platní mojich rodičov. Boli to, samozrejme, Beatles a popritom aj klasická hudba. Spomínam si, ako mi naši podsunuli album britského skladateľa Gustava Holsta a jeho symfonickú suitu Planéty, v ktorej tento autor premýšľa nad hrôzami prvej svetovej vojny.“
Dosť podivný vkus na tínedžera, nie?
„Rodičia ma nenechali len tak sedieť pred televízorom. Nešli na mňa rovno Mahlerom, ale stráviteľnejšími melódiami, ktoré zostali vo mne dodnes. Aj na mojom poslednom albume Soft Commands je pieseň Any Love, dá sa vypočuť aj na myspace.com, je to inštrumentálna pasáž s priamou citáciou z Holsta.“
Aký príbeh sa skrýva za vašou spoluprácou s R.E.M.?
„Nie je to príliš zaujímavé, ako sa to udialo. Je to zázrak Seattlu, kde sa hudobníci presúvajú z jednej kapely do druhej a vy sa zrazu ocitnete v štúdiu s R. E. M. No veľa som sa od nich naučil, hlavne spontánnosti, s akou pristupujú k hudbe. Vždy, keď som išiel do štúdia, mal som piesne naplánované do poslednej noty. Po tom, čo som robil s nimi, píšem piesne deň pred nahrávaním a výsledky sú lepšie. R.E.M. je kapela troch osobností, ktoré si navzájom vychádzajú v ústrety, ale neboja sa povedať - tak toto je zlé, skúsme radšej niečo iné.“
Hovorí sa o nich, že to najlepšie majú za sebou. Kde je podľa vás problém?
„Asi majú príliš veľa voľného času. Popmusic bola vždy o zachytení správneho momentu. Posledný album nahrávali dva roky a je možné, že sa v tom projekte stratili. To je však len teória. Možno nás prekvapia novým albumom, ktorý bude skvelý ako ich najlepšie veci.“
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí začínajú robiť hudbu?
„Nerobiť to, čo robí každý. Je to vlastne recept na absolútny neúspech. Už od malička som bol veľkým fanúšikom hudby, mal som rád Bee Gees a švédsku skupinu ABBA, ale popritom som hľadal odlišnú hudbu, ktorá z pohľadu konzervatívnej americkej kultúry znie ako z inej planéty a ukazuje, ako ďaleko môže ľudský potenciál zájsť. Snažím sa robiť veci, ktoré by si každý zapamätal, ale pritom nie som z tých skladateľov, ktorí to ľuďom zľahčujú, skôr naopak. No nie som sám, takto to robí aj veľa iných hudobníkov.“
