BRATISLAVA - Slovenská vládna koalícia sa stotožňuje so stanoviskom Európskej únie, aby sa rozsudok trestu smrti nad irackým diktátorom Saddámom Husajnom nevykonal. Rozsudok vyniesol iracký súd. Premiér a šéf Smeru Robert Fico povedal, že z hľadiska práva je pre Slovensko trest smrti "neakceptovateľný, keďže sme členmi Európskej únie a máme určité záväzky k Rade Európy".
K postoju premiéra sa pripojili aj predstavitelia koaličných strán. Naopak, postoj Fica ostro kritizoval bývalý minister spravodlivosti za KDH Daniel Lip- šic.
Slovenskí politici pochybujú o tom, že by sa v Európe otvorila debata o zrušení zákazu trestu smrti. Poslanec KDH Daniel Lipšic je za začatie takejto diskusie. Expremiérovi Mikulášovi Dzurindovi sa nežiada spomínanú tému otvárať.
Poslankyňa HZDS Katarína Tóthová nesúhlasí s tým, aby každá krajina rozhodovala o treste smrti. Podľa jej slov sa ešte minister spravodlivosti Jozef Liščák počas tretej Mečiarovej vlády obrátil na Radu Európy s tým, či by sa takáto diskusia neotvorila. "Stanovisko rady bolo, že trest smrti nie je otázka, o ktorej sa môže otvoriť diskusia," poznamenala Tóthová. Rudolf Pučík zo SNS by uvažoval nad trestom smrti. Myslí si, že by to viedlo k menšiemu počtu vrážd. "Ak by napríklad nad vrahmi visela takáto hrozba, mnohých by to odradilo," dodal Pučík.
Podľa prieskumu, ktorý vlani urobila pre SME agentúra MVK, trest smrti podporilo takmer 62 percent opýtaných. Z prieskumu tiež vyplynulo, že najviac podporili trest smrti prívrženci KDH. Naopak, opačné postoje prezentovali prívrženci HZDS.
Podľa Daniela Lipšica premiér prejavil svojím postojom k vykonaniu trestu smrti nad Saddámom Husajnom servilnosť voči Európskej únii. "Robert Fico bol v minulosti zástancom trestu smrti, alibisticky mení svoj názor len preto, aby sa zapáčil európskym socialistom," povedal. Ak sa členské štáty Rady Európy rozhodli nevykonávať trest smrti, je to ich slobodné rozhodnutie a nemáme právo predpisovať naše postoje iným štátom, ktoré urobili iné slobodné rozhodnutie, tvrdí Lipšic. "Viac slobody" by v tomto prípade prospelo aj Európe, dodal.
Exminister spravodlivosti tiež premiérovi pripomenul jeho vlastný citát: "Prehodnotenie zrušenia trestu smrti, ktoré osobne považujem za unáhlené a politické rozhodnutie, nás v blízkej alebo vo vzdialenej budúcnosti určite čaká."
Fico nechcel vyjadrenie Lipšica komentovať.
Rovnaký postoj k otázke popravy Husajna ako Fico zaujali aj partneri z koalície. Poslankyňa HZDS Katarína Tóthová povedala, že postoj Európskej únie bol principiálny a nemôžu byť rôzne metre na trest smrti. Podpredseda SNS Rudolf Pučík si vraj osobne myslí, že nad Husajnom by sa nemal vykonať trest smrti. "Nič by sa tým nevyriešilo, mohlo by to vyvolať ďalšiu vlnu násilia, pri ktorej príde o život mnoho nevinných ľudí," povedal. Pripomenul pritom, že SNS je za zavedenie trestu smrti, "máme to v programe, ale nie je v našich silách to presadiť".
Podľa šéfa SDKÚ Mikuláša Dzurindu Fico preukazuje neschopnosť reagovať na aktuálne témy a platí to aj pre dianie v Iraku. Na priamu otázku, či súhlasí s hrdelným trestom pre Husajna, Dzurinda odpovedal, že ho môže iba zobrať na vedomie a "trochu mu porozumieť alebo neporozumieť". Posolstvo tribunálu z Bagdadu považuje za svedectvo, že Husajn bol tyranom a svet bude bez neho a jeho režimu bezpečnejší. Trest smrti nie je súčasťou európskeho práva a súhlasí s tým. "Treba zobrať na vedomie rozhodnutie inštitúcie Iraku. S tým ja polemizovať nemienim," dodal.
Ústavný právnik Radoslav Procházka nie je prívržencom trestu smrti. Ak by však došlo k podobným teroristickým útokom, aké boli v New Yorku alebo v Madride, nie je podľa neho vylúčené, že by sa diskusie o treste smrti rozprúdili. Zdá sa mu pritom zvláštne, keď Európska únia nabáda nezávislý iracký súd, aby sa nevykonal trest, ktorý uložil.