Ani ja som ešte nevidel nikoho, kto by ich využil. Tak som to chcel vyskúšať – ale najskôr opíšem moje skúsenosti s automatmi zo zahraničia.
Jena, Nemecko, minuloročné leto. Semester sa končí a ja sa zberám domov. Z letáka nemeckých železníc sa dozviem o skvelej akcii. Z ktoréhokoľvek nemeckého mesta do Viedne len za 30 euro. Na sídlisku, dve minútky od internátu, sa nachádza automat na lístky, hoci najbližšia železničná stanica je vzdialená kilometer. O chvíľu držím v ruke nielen cestovný lístok do Viedne, ale aj plán odchodov a príchodov vlakov. Samozrejme, nechýbajú ani čísla koľají.
Viedeň, pred pár týždňami. Stojím na konci pomaly sa skracujúceho radu. Ak to takto pôjde ďalej, vlak nestihnem. Zrazu ku mne pristúpi zamestnanec rakúskych železníc a opýta sa ma, kam cestujem. Slušne ma upozorní na možnosť kúpiť si lístok do Bratislavy v automate. Aby som sa nezdržoval, zamestnanec pohotovo vyťuká správnu trasu a ja už len vkladám bankovku. Vlak stíham.
Bratislava, pred pár dňami v piatok podvečer. Z toho množstva ľudí mám pocit, ako keby sa na hlavnej stanici zhromaždili všetci mimobratislavskí študenti. Zdá sa, že vlak do Trnavy nestihnem, s takým množstvom ľudí som nerátal. Vtedy si spomeniem na reportáž o automatoch. Vyberám stokorunovú bankovku a blížim sa k prázdnym automatom.
Čítam stručný manuál a popritom hľadám otvor, kadiaľ sa vkladajú bankovky. Žiadny tam však nie je. Mašinka je len na mince. Cesta do Trnavy stojí rýchlikom 82 korún, ale kto dnes, preboha, nosí bežne v minciach takú sumu? A keby som chcel ísť do Košíc a nedajbože by som si chcel kúpiť aj spiatočný lístok, mám mať pri sebe vždy pokladničku? Na automate však čítam: „Sem priložiť kartu.“ Hm, lenže akú kartu, bankomatovú alebo nejakú inú? Ak bankomatovú, malo by sa na automate nachádzať nejaké čítacie zariadenie, lenže tam je len žltý umelohmotný kruh. Tak kam ju, do frasa, mám priložiť?
Je to hanba, aby na stanici v hlavnom meste nebol k dispozícii jeden normálny automat na lístky.
stefancik.blog.sme.sk
Autor: Radoslav Štefančík
