Správa profesora Neila McKeganeyho z Glasgowskej univerzity hovorí, že súčasný protidrogový program v Škótsku pomohol menej ako štyrom percentám ľudí závislých od heroínu dostať sa z drog. First Minister Jack McConnell prisľúbil prešetriť metadonový program Škótska po tejto správe, ktorá v podstate tvrdí, že súčasná politika pre väčšinu závislých nefunguje.

Drogami preslávený film Trainspotting sa odohráva Škótsku. Charakteristická je scéna, v ktorej Ewan McGregor beží hlava-nehlava ulicou Edinburghu, mnohé zábery sú vraj z Glasgowa. Drogová realita škótskej ulice je však ešte reálnejšia ako vo filme.

Charakteristická bledosť a pokazený chrup. Keď som nastúpila do lekárne, spôsobilo mi menší šok, keď som zistila, že mnohí, viac ako polovica našich klientov, sú ľudia, ktorí sem chodia každý deň alebo v iných intervaloch kvôli modrozelenej tekutine – metadonu. Naša lekáreň sa dá považovať za mini, ale sú ich desiatky. Pointou je dávky postupne znižovať, ale nik to nerobí, a metadon berú desiatky rokov.

Raz som tu v telke pozerala program, akýsi druh reality show, kde sa traja týpci, matka rodiny, mladý looser a nevzdelaná stará dievka snažili dostať zo závislosti. Prví dvaja si pichali heroín vyše desať rokov, tretia ženička brala rovnako dlho metadon. Po troch dňoch zvracania sa program skončil a ja som sa nemohla ubrániť pocitu, že akosi prirýchlo. Veď dostať sa z akejkoľvek závislosti je beh na dlhú trať.

Ak doktor neverí svojmu „pacientovi“, že svoj „liek“, náhradu za heroín, nevypije sám, ale mohol by ho speňažiť či vymeniť, musí ho pravidelne chodiť píjať do lekárne. Od toho, koľko heroínu ste zvykli brať, závisí i množstvo prideleného „gumidžúsu“. Tejto „zábavke“ holduje rovnaké množstvo žien ako mužov, často páry. Pravidelne sa stáva, hoci sa to nemá, že deti na svojich rodičov čakajú pred lekárňou a krátia si čas kopaním lopty do skleneného výkladu. Desať - jedenásť ročné, už vyhodené zo školy. Množstvo týchto „narkomanov“ je neuveriteľne vysoké. Ľudia zväčša do alebo okolo tridsať, hoci väčšina vyzerá staršie, väčšinou na podpore, mnohí sú rodičmi. Závislí od látky, ktorá „normálneho“ človeka zabije.

„Veď my im tu vlastne čapujeme jed,“ vravím si jedného dňa.

„Lepší jed z lekárne, ako jed z ulice,“ dostávam automatickú odpoveď. Ekonomické vzťahy neriešim. Vraj je to štátna politika ako ušetriť, pretože liečba HIV a hepatitídy, ktoré číhajú na narkomanov používajúcich špinavé ihly, je drahá. Väčšina z nich nepracuje, žije z podpory a nemusí si platiť ani len nájomné. Nebritom sa táto politika zdá príliš milostivá. Ale vraj na miesta v liečebniach sa veľmi dlho čaká, a nie každý si to môže dovoliť. Metadon je zadarmo.

Myslela som, že toto je škótska realita. Po dni strávenom s austrálskou farmaceutkou sa dozvedám, že aj u protinožcov je vraj situácia rovnaká. Ktovie, čo na to pán Okruhlica. Alebo to chce len lopatu a poriadny krompáč do ruky?

Autor: HANA ROHÁČOVÁ (Autorka žije v Edinburghu.)